Bielorusko, Kuba, Sýria či Severná Kórea. Okruh krajín, ktoré po februárovom vypuknutí konfliktu na Ukrajine zostali stáť po boku ruského prezidenta Vladimira Putina, sa neustále zužuje. Opúšťajú ho donedávna ešte verní spojenci. A, naopak, vzťahy s Ruskom upevňujú štáty s autoritárskymi či priamo diktátorskými režimami, ktoré Moskve poskytujú aspoň zdanie akejsi legitimity na globálnej geopolitickej šachovnici.
VIDEO: Rozhovor s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom, ktorý hovorí o súčasných ruských útokoch na ukrajinskú infraštruktúru:
Aby Putin ukázal, že spolu s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom nezostali vo svete úplne sami, prijíma vo svojom moskovskom sídle lídrov, o ktorých sa pred začiatkom vojny príliš nezaujímal. Len minulý týždeň privítal kubánskeho prezidenta Miguela Díaza-Canela, s ktorým spoločne odhalili sochu legendárneho vodcu komunistickej revolúcie na „ostrove slobody“ Fidela Castra. Len pár dní predtým sa jeden z najoddanejších Putinových spolupracovníkov – tajomník mocnej ruskej Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev – vydal do Teheránu, aby s najvyššími iránskymi predstaviteľmi rokoval o vojenskej pomoci určenej ruským jednotkám bojujúcim v konflikte na Ukrajine.
Na druhej strane sa od ruského prezidenta postupne odvracajú lídri, ktorí boli ešte vlani považovaní za jeho priateľov. Dnes sa čoraz viac prikláňajú k Západu. „Teraz nie je čas na vojnu,“ povedal Putinovi počas septembrového samitu Šanghajskej organizácie spolupráce v uzbeckom Samarkande indický premiér Nárendra Módí. Práve on spoločne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom pripojil svoj podpis pod vyhlásenie, v ktorom účastníci nedávneho samitu skupiny G-20 na indonézskom ostrove Bali odsúdili ruskú vojenskú inváziu na Ukrajine.
V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, s kým Kremeľ posilňuje svoje vzťahy, prečo sa od Putina odvracajú doterajší spojenci aj ako sa vo svete kreslia nové aliancie.
1. Koho prijíma Putin v kremeľskom sídle?
Zostáva vám 73% na dočítanie.