Už len necelého tri štvrte roka zostáva do volieb amerického prezidenta, ktoré sa uskutočnia v utorok piateho novembra. Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že vo finále súboja o Biely dom sa stretnú rovnakí kandidáti ako pred štyrmi rokmi – demokratický prezident Joe Biden a jeho republikánsky predchodca Donald Trump. A to aj napriek ich vysokému veku – Biden oslávi dva týždne po voľbách svoje 82. narodeniny. Práve jeho mentálnej kondícii pripisujú experti čoraz častejšie prípady, keď na verejnosti pôsobí zmätene, mýli si osoby i udalosti a stráca sa v kontexte svojich prejavov. Trump na rozdiel od neho vystupuje oveľa energickejšie a vitálnejšie, hoci aj on v polovici júna sfúkne na torte pomyselných 78 sviečok.
Aj fakt, že sa americká politická scéna nezmohla na nových a mladších kandidátov, nasvedčuje špekuláciám, že demokrati i republikáni sú personálne vyprahnutí. Respektíve že na najvyšších poschodiach vedenia i sponzorov o nové tváre jednoducho nie je záujem. Bidenova viceprezidentka Kamala Harrisová, o ktorej sa pred štyrmi rokmi hovorilo ako o jeho možnej nástupkyni už pre nadchádzajúce voľby, počas svojho úradovania príliš nepresvedčila a bola skôr nevýrazná. Reálna konkurencia medzi republikánmi nevzišla ani Trumpovi. Ako sa teda oba hlavné politické prúdy, ktoré už stáročia formujú podobu Spojených štátov, dopracovali práve k týmto dvom kandidátom?
Dôležitý viceprezident
Hoci to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať – keďže vo svetle reflektorov je predovšetkým šéf Bieleho domu –, úloha viceprezidenta je v politickom systéme USA mimoriadne dôležitá. Pohybuje sa v najbližšom okolí prezidenta, radí sa s ním o najkľúčovejších otázkach a vo väčšine prípadov sa pripravuje na to, že po uplynutí dvoch funkčných období hlavy štátu pôjde do súboja ako nominant danej politickej strany práve on. I preto sa v každom volebnom cykle pozorne sleduje, koho si kandidát vyberie do tímu ako svoju dvojku.
V histórii Spojených štátov poznáme mnoho prípadov, keď sa viceprezidenti napokon sami posadili do kresla najsilnejšieho muža Ameriky a tým i celej planéty. Z nedávnych dekád stačí spomenúť napríklad Georgea H. W. Busha, ktorý bol viceprezidentom Ronalda Reagana. Práve toho Bush starší v Bielom dome v januári 1989 nahradil.
Presne takto isto bol Joe Biden osem rokov viceprezidentom Baracka Obamu. Hoci ho vo svetových médiách až tak často nebolo vidieť, zohrával kľúčovú úlohu najmä v zahraničnej politike vtedajšieho demokratického šéfa Bieleho domu. Do kampane pred voľbami v roku 2016 však nenastúpil. Uvoľnil tým cestu Hillary Clintonovej, manželke exprezidenta Billa Clintona. Tú napokon porazil Donald Trump. Viacerí vtedy kritizovali Bidena za jeho rozhodnutie nekandidovať. Podľa nich by v jeho osobe mali demokrati proti Trumpovi väčšie šance na úspech než s Clintonovou.
Vysoký vek kandidátov
O štyri roky neskôr sa už Biden proti kontroverznému republikánskemu kandidátovi opätovne sa uchádzajúcemu o prezidentský úrad naozaj postavil. V demokratických primárkach uspel, keď v boji o nomináciu odstavil ďalších kandidátov. Väčšina z nich bola v podobnom veku ako on sám. Bernie Sanders, ktorý v primárkach skončil na druhom mieste, je od Bidena dokonca ešte o rok starší. O pár mesiacov starší než Biden je i ďalší vtedajší protikandidát – bývalý starosta New Yorku a mediálny magnát Michael Bloomberg. Elizabeth Warrenová je len o sedem rokov mladšia. Jediný mladší ročník z pätice kandidátov v demokratických primárkach 2016 bol Pete Buttigieg, ktorý má o rovných 40 rokov menej než Biden. Buttigieg bol síce v úvode celého volebného kolotoča veľkým prekvapením, postupne však strácal dych a nakoniec zo zápolenia odstúpil.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 48% na dočítanie.
Zostáva vám 48% na dočítanie.