Preplnené centrá miest i okolie hlavných turistických atrakcií. Krik a hlasitá hudba z barov a krčiem až do neskorej noci, neraz bitky či rôzne výtržnosti. A neúnosné ceny bývania, ktoré šponujú do astronomických výšok rôzne aplikácie zamerané na krátkodobé ubytovanie.
Toto všetko so sebou prináša zvyšujúci sa záujem turistov o európske metropoly cestovného ruchu. Bojuje s nimi Barcelona či Paríž, Dubrovnik alebo Benátky, Praha aj Rím. Mnohé z nich prijímajú rôzne obmedzenia ako je zákaz Airbnb, spoplatnený vstup do historického centra či skrátenie otváracích hodín podnikov. Často to vôbec nepomáha – turistov pribúda a ceny nájmov pokračujú v prudkom raste. Navyše rozpočet mnohých miest je od cestovného ruchu do veľkej miery závislý, takže ak aj chcú radnice zakročiť, zvyčajne sa stretávajú s ostrým odporom zástupcov turistického biznisu.
V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, ako bežní Španieli doplácajú na rastúci záujem zahraničných turistov, kedy sa chce Barcelona definitívne zbaviť Airbnb aj akú podobu mal originálny protest Kataláncov proti rastúcemu počtu návštevníkov z cudziny.
1. Ako Španieli doplácajú na záujem turistov?
Medzi krajiny, ktoré ekonomicky najviac profitujú z cestovného ruchu, ale ich obyvatelia zároveň najviac trpia jeho dôsledkami, patrí bezpochyby Španielsko. Túto 48-miliónovú krajinu vlani navštívilo viac ako 85 miliónov zahraničných turistov. Vlani jej tak v počte návštevníkov patrila druhá priečka – hneď za Francúzskom. Do krajiny galského kohúta minulý rok zamierilo 100 miliónov turistov. Populácia Francúzska však dosahuje 68 miliónov ľudí. V praxi to znamená, že kým na jedného Francúza pripadá 1,5 turistu ročne, v prípade Španielska to je dokonca 1,8 turistu. Až za touto dvojicou juhoeurópskych štátov sa umiestnili mekky cestovného ruchu ako sú Spojené štáty, Taliansko či Grécko.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 72% na dočítanie.
Zostáva vám 72% na dočítanie.