Ešte nemá poradové číslo jeden, ľudia jej stále hovoria veľká. Vojna, o ktorej si pôvodne všetci mysleli, že potrvá len pár týždňov, sa vlečie už viac než štyri roky. Pobrala z domov všetkých súcich chlapov a čím je dlhšia, tým viac dopadá na ľudí ako čoraz ťažší balvan. V polovici septembra 1918 stojí v tejto vojne Rakúsko-Uhorsko, podobne ako jeho spojenci, na pokraji porážky. Ľudia to však nemajú vedieť. Noviny informujú o situácii na bojiskách výlučne vo forme oficiálnych správ generálneho štábu armády a stále vytvárajú ilúziu, že je všetko v poriadku.
„Medzi Arrasom a Peronne na hradských vedúcich ku Cambrai novšie útoky Angličanov sa zmarili. Medzi Maasom a Moselom Francúzi a Amerikáni napadli oblúk pri St. Mihieli. Boje sú v prúde. Na tyrolskom fronte miestami boje patrol. Na Asolone naše čaty novší prekvapujúci taliansky útok krvavo odrazili,“ píšu 14. septembra 1918 Slovenské noviny.
A realita? Britský útok na fronte pri Cambrai je úspešný a v zajatí sa ocitá viac než tisíc Nemcov. Podobné je to pri St. Mihiele južne od Verdunu, kde Američania po víťaznej bitke zajímajú viac než 13-tisíc vojakov. Rakúsko-uhorská armáda nielen na talianskom fronte melie z posledného a je v rozklade. Čoraz častejšie v nej dochádza k vzburám a dezercie sú prakticky na dennom poriadku.
Pravdivé informácie sa však napriek snahe oficiálnych miest k ľuďom predsa len dostávajú. Prinášajú ich napríklad vojaci, ktorí sa vracajú z bojísk, či už na dovolenku, na liečenie,...
Zostáva vám 85% na dočítanie.