Štvormotorové lietadlo, ktoré sa stalo aj symbolom ničivého bombardovania Japonska, dokázalo uniesť až deväť ton bômb. Jeho prvý prototyp vzlietol pred 75 rokmi, 21. septembra 1942.
Nálety Superpevností, vyzbrojených zápalnými bombami, najprv vymazali zo sveta viacero japonských miest, až napokon dve lietadlá, nesúce jadrové bomby, zničili v auguste 1945 Hirošimu a Nagasaki. Tieto útoky bombardérov, nesúcich mená Enola Gay a Bockscar, sú dodnes predmetom sporov.
Zástancovia poukazujú na to, že použitie bômb zachránilo veľa životov amerických vojakov. Podľa odhadov amerického velenia by pri invázii a bojoch len na ostrove Kjúšú zomrelo viac než 250-tisíc mužov a celkové straty by dosiahli milión životov. Proti týmto číslam ale stoja názory, že v čase nasadenia atómových zbraní bolo Japonsko vojensky a hospodársky na kolenách a zhodenie bômb koniec vojny výrazne nepriblížilo.
Existujú však aj hlasy, podľa ktorých atómové bombardovanie Japonska s najmenej 120-tisíc obeťami - dodnes jediný prípad bojového nasadenia týchto ničivých zbraní v histórii - pomohlo zabrániť podobnému kroku počas studenej vojny. Státisíce mŕtvych a zranených obyvateľov Hirošimy a Nagasaki sa stali názorným príkladom toho, že použitie jadrových zbraní by viedlo iba ku skaze. Bez ohľadu na to, kto by atómovú bombu alebo raketu vypustil na nepriateľa ako prvý.
Otázniky ale nevyvoláva iba použitie B-29 pri dvojici útokov na Hirošimu a Nagasaki. Strieborné stroje už pol roka predtým generál Curtis LeMay nasadil do rozsiahlej bombardovacej ofenzívy, počas ktorej zápalnými bombami spálil rozsiahle oblasti krajiny vychádzajúceho slnka. Popolom ľahli desiatky tisíc prevažne drevených budov v Tokiu i ďalších mestách, počty obetí sa dodnes iba odhadujú. Uvádza sa najmenej 200-tisíc mŕtvych civilistov a kritici hovoria o tom, že išlo o vojnový zločin.
Po skončení druhej svetovej vojny síce začalo americké letectvo (ako samostatná zložka začalo fungovať v roku 1947) hľadať nástupcu B-29, ešte počas kórejskej vojny v rokoch 1950 až 1953 sa ale Američania bez Superpevností nezaobišli. Tie premenili na ruiny veľa dôležitých severokórejských miest a ničivé následky mali ich nálety aj na infraštruktúru. Nad Kóreou prišli Američania o 35 strojov - straty boli asi desaťkrát menšie, než počas náletov na Japonsko, pričom množstvo bômb bolo takmer rovnaké.
Ďaleký východ medzi rokmi 1944 a 1953 bol jediným miestom, kde sa Boeingy B-29 dostali do ostrého nasadenia, pôvodne však americké velenie plánovalo aj ich využitie v Európe. Superpevnosť totiž v porovnaní s najrozšírenejšími americkými bombardérmi B-17 Flying Fortress a B-24 Liberator ponúkala nielen vyššiu nosnosť, ale dokázala aj rýchlejšie a vyššie lietať a jej posádka sa vďaka pretlakovému trupu nemusela obávať ani nepohodlia pri dlhom pobyte v takmer desaťkilometrovej výške.
Kvôli zdržaniu, ktoré sprevádzalo zavádzanie stroja, sa však plány zmenili. Nový Boeingov bombardér bol prevratný, ale aj neobvykle zložitý stroj a jeho vývoj sprevádzali problémy. Pri havárii druhého prototypu v marci 1943 zahynul skúsený testovací pilot Edmund Allen a problémy malo lietadlo napríklad tiež s nie príliš spoľahlivými motormi, ktoré sa aj pri sériových kusoch často prehrievali. Nakoniec sa ale podarilo komplikácie prekonať a v júni 1944 vzlietli B-29 prvýkrát do akcie.
Vo výzbroji amerického letectva vydržali Superpevnosti až do roku 1960 (vylepšený model označený B-50 ešte o päť rokov dlhšie) a skončili pri pomocných úlohách. Slúžili tiež na vypúšťanie skúšobných lietadiel, vrátane nadzvukového priekopníka Bell X-1. Stretli sa tak aj s dodnes používaným bombardérom B-52.
Boeingy B-29 lietali pod názvom Washington aj v britskom Kráľovskom letectve a v Sovietskom zväze sa stavali kópie Tupolev Tu-4, založené na strojoch, ktoré v ZSSR núdzovo pristáli počas druhej svetovej vojny.
Z takmer štyritisíc lietadiel, ktoré boli v prevádzke medzi rokmi 1943 a 1946, prežil do dnešných dní iba zlomok. V Spojených štátoch, Veľkej Británii a Kórei sú vystavené asi dve desiatky kompletných B-29, vrátane strojov Enola Gay a Bockscar, vidieť je možné aj časti lietadiel alebo vraky. V prevádzkyschopnom stave sú dnes už len dva Boeingy B-29 Superfortress, jeden sa volá FIFI a druhý Doc. Oba sú z roku 1944 a oba lietajú v Spojených štátoch.