Je sedemnásty apríl roku 1947, niečo po ôsmej večer. Do „vyšetrovačky“ v bratislavskom Justičnom paláci privádzajú zavalitého muža na posledné stretnutie s jeho obhajcami. V rozhovore zotrvajú približne dve hodiny a potom sa rozídu. Muž – väzeň, totiž vyhlási, že od polnoci chce patriť už len Bohu a pripravovať sa na smrť. Tá si po neho príde nasledujúci deň o piatej ráno.
Tento muž stál sedem rokov na čele štátu, ktorý vznikol v pohnutých časoch blížiacej sa 2. svetovej vojny. A jeho život aj smrť dodnes vyvolávajú rad otáznikov a emócií.
Pred sedemdesiatimi rokmi za vlastizradu obesili prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa. Napriek niekoľkým desaťročiam sa na jeho hodnotení nezhodnú ani mnohí historici.
Čo nám teda Tiso a obdobie, v ktorom si siahol na absolútny vrchol politickej kariéry, ale aj na absolútne ľudské dno, zanechal? Čo v nás prežíva? A ako sa s týmito odkazmi vyrovnávame?
Démoni a legendy Jozefa Tisa
Odpovede na tieto a aj na mnohé ďalšie otázky, ktoré akosi automaticky vyvstávajú, nie sú jednoduché ani priamočiare. Aj preto, že – slovami historika Ivana Kamenca, ktorý sa osobou Jozefa Tisa dlhodobo zaoberá – škála pohľadov zostáva široká. Od obdivu až po úplné zatracovanie, pričom „najškodlivejšie výsledky prináša démonizácia a legendarizácia jeho osoby. Jozef Tiso patrí do slovenských dejín so všetkými svojimi politickými aj kňazskými aktivitami, no treba ho hodnotiť triezvo, bez jedného či druhého extrému“, povedal pred časom pre HN magazín.
A práve jeho smrť – poprava kňaza – vyvolávala kontroverzie už v čase, keď sa uskutočnila. „K mytologizácii Tisovej osobnosti prispel aj fakt, že jeho život sa skončil tragicky, na popravisku, odkiaľ sa začína odvíjať aj jeho martýrska legenda,“ upozorňuje historik a dodáva, že on a jeho kolegovia boli a sú vo veľmi komplikovanej situácii, ak sa usilujú o racionálnu a objektívnu analýzu kontroverznej postavy politika a kňaza.
Z čoho teda vychádzajú nejasnosti? Na začiatok si pripomeňme niekoľko faktov: keď v roku 1939 vzniká z Československa okliešteného Mníchovskou dohodou (či ak chcete, diktátom) samostatný slovenský štát (od 21. júla 1939 oficiálne Slovenská republika), je to pod dohľadom a na priamy nátlak hitlerovského Nemecka.
So svojím „spojencom“ uzavrie Zmluvu o ochrannom pomere, ktorou mu (za ponúkanú ochranu integrity územia) podriadi zahraničnú politiku, budovanie armády „v súlade s nemeckou brannou mocou“, ale aj hospodárstvo vrátane poľnohospodárstva, priemyslu a výstavby dopravnej komunikačnej siete....
Zostáva vám 85% na dočítanie.