Vy ste sa vraj osobne zúčastnili na procese s Jozefom Tisom, za akých okolností?
Áno. Bola som tam jeden poldeň. Otec ma tam vzal na premietanie dokumentu o exhumácii zavraždených ľudí v Kremničke po Povstaní, na ktorej sa Tiso zúčastnil. Otec mi vtedy povedal: „Dobre sa dívaj, raz ti budú hovoriť, že to, čo si teraz videla, nebola pravda.“
Čo vám z neho najviac utkvelo v pamäti a ako na vás pôsobil samotný Tiso?
Mala som šesť a pol roka. Samotný Tiso ma až tak nezaujímal. Poznala som ho z novinových obrázkov. Tak som poznala aj Tuku, Macha a iných a po vojne napríklad Churchilla či Stalina. Dívala som sa na film, ako v Banskej Bystrici vyznamenával nemeckých vojakov, aj na to, za čo tie vyznamenania dával – na dokument o obetiach v Kremničke, na to, čo som si mala pamätať. Treba si uvedomiť, že my sme boli vojnové deti a prežili sme v evakuácii na dedine prechod frontu. Videli sme mŕtvych a dokaličených ľudí na vlastné oči.
Ktoré fakty z procesu dodnes nie sú verejnosti príliš známe?
Napríklad, že keď sa slovenská armáda, budovaná „s takou láskou a s toľkými finančnými obetami“, po 29. auguste 1944 úplne rozpadla, mali ju nahradiť nielen narýchlo vytvorené Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy, ale aj Pohotovostné oddiely Hlinkovej mládeže. Začiatkom novembra 1944 prezident ako najvyšší veliteľ brannej moci vydal nariadenie, podľa ktorého sa mohli do nového vojska na základe dobrovoľnej prihlášky so súhlasom zákonného zástupcu brať „aj osoby 15- a 16-ročné“. Dňa 21. novembra 1944 vydal prezident rozkaz, ktorým nariadil pribrať do služby brannej moci popri príslušníkoch Hlinkovej gardy a Slovenskej pracovnej služby aj príslušníkov Hlinkovej mládeže „ako príslušníkov zborov, organizovaných podľa vojenských zásad, a utvoriť z nich osobitné oddiely pod vlastným velením“. Následne od decembra títo chlapci podliehali vojenskej súdnej právomoci a ich zaradenie do armády sa stalo nezrušiteľnou služobnou povinnosťou....
Zostáva vám 85% na dočítanie.