Ich vpád na európsku pevninu sa skončil totálnym debaklom a pomoc Francúzsku sa im maximálne neoplatila. Čo dosiahli? Snáď iba to, že po dvoch mesiacoch márnych bojov sa im zo smrtiaceho kotla pri Dunkirku podarilo evakuovať 340-tisíc mužov expedičných zborov. Cena za to však bola vysoká. Prakticky tu za sebou zanechali všetku ťažkú techniku. Spojencov pred postupujúcimi hitlerovskými vojskami nezachránili a zbavili sa pritom celého delostrelectva a tankov.
Čo teraz môžu proti nemeckej armáde pri vlastnej obrane nasadiť? Absolútne demoralizovaných veteránov, otrasených zo zdrvujúcej porážky, vyzbrojených prevažne archívnymi zbraňami z prvej svetovej vojny. A asi jeden a pol milióna mužov v pomocných zboroch domobrany, ktorí zaisťujú tylo a pobrežie.
Winston Churchill, premiér Spojeného kráľovstva, bilancovať nechce. Vie, že je hlboko v čiernych číslach. Najprv tie pozitívne stránky: Relatívne silné stíhacie letectvo. Piloti skúsenosťami získavajú každý deň na kvalite, pretože neustále bojujú. Len ich pritom povážlivo ubúda.
A tie slabé? To je všetko ostatné. Slušné, ale zväčša v prístavoch blokované námorníctvo, neskúsená pechota, minimálna protiletecká obrana a prakticky neexistujúce protitankové delostrelectvo. To bolí. Aké zlé to je? Presne vyjadrené: 170 diel QF 2 a stovka päťdesiatsedmičiek QF 6 Hotchkissov, plus pár stoviek diel kalibru 75 mm, ktoré priplávali z Ameriky. To má zabrániť Nemcom vo vylodení? Pravda je taká, že keby sa teraz Hitler rozhodol pre inváziu do Británie, jeho tanky by nemalo čo zastaviť. A to ich má tisícky.
Prehrávame, pretože hráme fér
Nemci sa s výdatnou pomocou Sovietov prehnali cez Poľsko za mesiac. Nórsko vydržalo necelé dva, ale úlohu tam zohrala izolovanosť a rozľahlosť územia. Dánsko a Luxembursko vzdorovali deň, Holandsko štyri a Belgicko kapitulovalo po osemnástich dňoch. A hrdé Francúzsko? To išlo ku dnu po piatich týždňoch. V Európe už nie sú iné než dobyté štáty, neutrálne a priamo spriatelené s Berlínom.
Churchill rozmýšľa, ako dlho by asi jeho krajina mohla vzdorovať. Možno týždne? Nacistické Nemecko o slabosti Britov dobre vie a tieto skutočnosti v plánoch svojej operácie Seelöwe, čiže vylodenia na Britských ostrovoch, detailne rozpracúva. Posledné, čo Adolfovi Hitlerovi k spusteniu plánu chýba, je absolútna prevaha nemeckých pilotov vo vzduchu. Až ju dosiahne, invázia sa hneď začne. A vie to aj Churchill, keď sa rozhodne, že už nebude hrať podľa pravidiel.
Plyn proti vlastným ľuďom? Keď nebude iná možnosť…
Veľká Británia síce v roku 1930 pristúpila k takzvanému Ženevskému protokolu, čiže Medzinárodnej zmluve o zákaze použitia plynov a bakteriologických zbraní vo vojne, ale v tejto extrémne zúfalej situácii sa jej rozhodne nedržať. Prečo? Dejiny píšu víťazi, a ak nacisti dobyjú Londýn, aj tak už nebude koho súdiť.
Poľný maršal Alan Francis Brooke, hlavný veliteľ ozbrojených síl Británie, premiér Churchill a štábna generalita tak začnú plánovať, ako sa s pomocou bojových plynov a biologických zbraní ubrániť alebo aspoň sťažiť protivníkovi cestu k víťazstvu. V narýchlo vytváraných plánoch na obranu britského pobrežia tak čoraz častejšie zaznieva: „Využiť každý dostupný prostriedok. Yperit, fosgén, chlór alebo arzenickú parížsku zeleň. Čokoľvek.“
V prípade invázie má byť týmito látkami zamorené celé britské pobrežie priliehajúce k Európe v páse širokom až dvadsať míľ. Postarať sa o to majú jednotky chemikmi vyškolenej domobrany i lietadlá. Smrtiacich plynov majú Briti v Porton Downe na takýto účel slušné zásoby. Čo miestne obyvateľstvo? To by v predstihu z asi 40 percent evakuovali. A tí ostatní? Nikto nevravel, že na obranu domoviny nebude treba prinášať obete. Viac než dva milióny by ich však vraj nebolo.
Plán špinavej vojny
Nasleduje zvrat v konzervatívnom myslení a doteraz, povedzme, džentlmenskom prístupe k vedeniu vojny u britských generálov. Ako to? Keď sa zrieknete fair play, otvárajú sa vám nové a doteraz netušené možnosti. V štábe prebieha debata, ktorú môžeme v krátkosti popísať ako: „Ak sme raz schopní zriecť sa svojich záväzkov a použiť bojové plyny pri vlastnej obrane, nemohli by sme ich využiť aj pri aktívnom útoku?“
Vyriešilo by sa tým mnoho problémov. Otráviť Nemcom zbrojovky v Porúrí, alebo prístavy ponorkového loďstva by teraz rozhodne neškodilo. Churchill je proti. Bolo by to príliš zrejmé porušenie dohôd a mohlo by to narušiť krehké spojenectvo s doteraz neutrálnymi Spojenými štátmi, bez ktorých neprežijú. Nehovoriac o nemeckej odvete. Ale keby sa to urobilo trochu inak, menej nápadne...?
A práve vtedy, v roku 1942, sa začne rodiť operácia Vegetarian. Je to veľmi špinavý, ale o to viac potenciálne efektívny plán. Nie, nebude našťastie nikdy zrealizovaný. Ale nechýbalo k tomu veľa. Briti boli pripravení jedným drastickým ťahom zlikvidovať zásobovanie celej nemeckej armády. A vedľajším produktom ich snahy by najskôr bolo vyľudnenie Európy. Čo k tomu treba? Vlastne nič náročné. Len poriadnu porciu antraxu. A ako to malo vyzerať?
Vyhladujeme ich a nikto nič nespozná
Nacistická armáda valcujúca Európu a zatiaľ úspešne postupujúca Sovietskym zväzom sa pochopiteľne nezaobíde bez zásobovania. O podstatnú časť výživy sa stará poľnohospodárska produkcia a stáda jatočných kráv. Operácia Vegetarian počíta s tým, že pasúci sa dobytok Nemcom otrávi. Čím? Obľúbeným doplnkom stravy dobytka, granulátom cattle-cakes, ktorý bude obohatený o spóry extrémne virulentného kmeňa antraxu. Hovoria mu Vollum 14578.
Nad pasienkami mal byť rozprášený z bombardérov, kravy by si ho v poraste našli samé. Výsledok? Od prvej nákazy po smrť zvieraťa by uplynuli hodiny a baktérie by sa nezadržateľne šírili ďalej. V priebehu desiatok hodín by prestal nemecký mäsový priemysel existovať, zásobovanie potravinami ozbrojených zborov by sa zastavilo. Nemecko by sa stalo „krajinou vegetariánov“. A pritom by to vyzeralo len ako zvláštna náhoda.
Prípravami bol okamžite poverený riaditeľ oddelenia vývoja biologických zbraní v Porton Downe, doktor Paul Fildes. Všetko išlo ako po masle. Bakteriálnej substancie bolo dosť. Substrát pohotovo dodala krmivová spoločnosť Olympia Oil z Blackburnu, o priamu aplikáciu sa postarali pracovníčky kozmetickej firmy J&E Atkinson.
Ich práca spočívala v rozrezaní 2,5 centimetra dlhej granule na polovicu, jej zlepení mydlovou vložkou a aplikovaní spór antraxu do nej injekčnou striekačkou. Za 44-hodinový pracovný týždeň ich dokázali vyrobiť približne 250-tisíc. Zdá sa to neuveriteľné, ale „tajná zbraň, ktorá má zlomiť Nemecko“ vážila iba desať gramov. A tisícka upravených granúl stála len niečo medzi 12 až 15 šilingmi. Vojna nebola ešte nikdy lacnejšia.
Pasienky nikto nestráži
Výroba otráveného krmiva sa za pochodu modernizuje, produkcia sa zakrátko blíži k 40-tisíc kusom denne. V máji 1942 ich je už v zásobe päť a štvrť milióna. Súbežne s tým riešia inžinieri, ako dopraviť náklad na miesto určenia. Navrhnú jednoduché prepravné boxy, na prevoz upravia tucet bombardérov Lancaster.
Bude to hračka: nemecké mestá a fabriky sú možno na britské nálety pripravené, ale pasienky nikto nestráži. Za dvadsať minút nízkeho letu tak bude možné pokryť otrávenými granulami asi 80 štvorcových kilometrov územia. Jedinou podmienkou použitia je, aby sa „posyp“ odohral na jar, keď sa pasienky kravami len tak hemžia.
Členovia odbojových organizácií v Európe možno nechápu, prečo majú teraz majú Britom dodávať správy nielen o sústredení nemeckých vojsk, ale aj o výskyte stád. Netušia, aké strategické informácie to sú. Plánovači operácie Vegetarian starostlivo zaznamenávajú každé takéto hlásenie do máp. Hannover a Oldenburg sú primárne ciele. Holandsko, Rakúsko, oklieštené a rozdelené Československo? Možno. Celá akcia bola pripravená na spustenie po niekoľkých mesiacoch od svojho schválenia, teraz postupne zrie k dokonalosti.
Pohrávanie sa so smrťou sa nevypláca
Pravda je taká, že Nemci leteckú bitku o Britániu nevyhrali a v Rusku ich zastavila zima. A do svetovej vojny vstúpili aj Američania. Situácia sa decentne otáča. Winston Churchill preto so spustením operácie otáľa. A to je dobre. Je tak totiž čas na experimenty, ktoré sa predtým zanedbali. Tie názorne ukazujú, aké drastické dopady by použitie antraxu malo.
Likvidáciou všetkého rohatého statku by sa to neskončilo. Baktéria by čoskoro vyhubila aj ošípané, ovce, kozy, psy, mačky. A takisto by si vybrala tisíce obetí v nemeckej armáde. To by až taký morálny problém nebol. Lenže čo civilné obyvateľstvo? Jedna vec je podlomiť protivníkovi zásobovanie a znížiť jeho morálku. Ale otráviť obyčajných ľudi? Mortalita po požití mäsa nakazeného zvieraťa sa pohybuje medzi 60 až 95 percentami, na smrtiacu sneť nie je liek.
Briti rozmýšľali. S vyľudnením miest nepriateľov a ich prisluhovačov sa počítalo, sú to nevyhnutné straty. Ale čo okupované štáty? Ide o desiatky miliónov potenciálnych obetí, nad pandémiou by nemal nikto kontrolu.
Až praktické testy s antraxom na škótskom ostrove Gruinard ukázali na väčší problém. Granule sa v pôde rýchlo rozkladajú, čo je síce dobré, zahladzujú sa tým totiž stopy, ale spóry antraxu v pôde zostávajú. A sú schopné v nej pretrvať možno desiatky rokov. Plošné bombardovanie granulami by tak z kontinentálnej Európy urobilo úplne neobývateľný svetadiel na celé generácie. Nemecko by vojnu nevyhralo, pretože by neexistovalo. Ale víťazstvo by nemal kto osláviť, pretože by nebolo preživších.
Plán, ktorý nebol
To už sa aj drsní štábni generáli začali sami obávať toho, čo by operáciou Vegetarian mohli spustiť. Navyše im jeden z experimentov na ostrove Gruinard dal ochutnať vlastnú medicínu. Pri pokusoch tu boli zahubené desiatky oviec, ktoré následne spálili v mobilných peciach. Jedno jediné telo sa však nedopatrením dostalo do mora a vlny ho vyplavili na škótskom pobreží.
Zdochlinu našiel a ochutnal túlavý pes. Kým zomrel, nakazil sedem kráv, dva kone, tri mačky, päťdesiatku oviec. Našťastie žiadneho človeka. Britskí vojenskí biológovia dostávali situáciu pod kontrolu celé týždne, čo vzhľadom k prísnemu utajeniu operácie nebolo práve jednoduché.
Stačilo málo a Škótsko mohlo byť prvou obeťou chystanej biologickej vojny. Pohľad na výsledok jediného nakazeného zvieraťa z britských generálov vysal posledné nadšenie.
Nemecká vojnová mašinéria uviazla v ruskom blate. Vo februári 1943 utrpeli nacisti potupnú porážku pri Stalingrade a začali ustupovať. V júli toho istého roka sa Spojenci vylodili v Taliansku a africký front prakticky prestal existovať. Schyľovalo sa k invázii do Francúzska.
Operácia Vegetarian sa vďaka tomu stala zbytočná. Milióny vyrobených „koláčikov“ tak zamierili vo všetkej tichosti do pecí v Porton Downe, zložky s plánmi biologického útoku putovali do vojenského archívu. Čiastočného odtajnenia sa dočkali až v osemdesiatych rokoch, keď spôsobili nemalý rozruch. Zdá sa, že plán bol v hrubých obrysoch pôvodného rámca pripravený aj pre situáciu, keby sa Sovietskemu zväzu podarilo vojensky ovládnuť západnú Európu. Tento scenár sa našťastie nikdy nenaplnil.