Jednou z najznámejších epizód druhej svetovej vojny je oslobodenie talianskeho vodcu Benita Mussoliniho z internácie, ktorým sa 12. septembra 1943 preslávil Otto Skorzeny. Príslušník jednotiek SS, ktorého meno sa spájalo aj s viacerými vojnovými zločinmi, vtedy viedol útok na horský hotel ležiaci v dvojkilometrovej nadmorskej výške. Celá akcia trvala pár minút.
„Vedel som, že ma môj priateľ Adolf Hitler nenechá v štichu,“ povedal Mussolini, keď nastúpil do pripraveného lietadla. Úkryt vysoko v stredotalianskych Apeninách, ku ktorému viedla iba lanovka, pritom považovali Mussoliniho väznitelia za bezpečný a nedávno zvrhnutý diktátor tam mal pomerne voľný režim.
Napriek tomu aj jeho odvážna akcia Skorzeného, pri ktorej zvolil odvážny výsadok zo závesných klzákov, veľmi prekvapila. Podobne aj talianskych strážcov, ktorí sa výsadkárom prakticky nestihli postaviť na odpor. Aj preto, že so Skorzeným priletel aj ich bývalý veliteľ. Celá akcia sa na nemeckej strane zaobišla bez strát, padli pri nej iba dvaja Taliani.
Krátko po svojom vyslobodení založil Mussolini na severe Talianska ovládanom Nemeckom republiku s hlavným mestom v Salò. Keď bolo jasné, že sa neudrží, pokúsil sa koncom apríla 1945 so svojou milenkou ujsť do Švajčiarska. Boli ale odhalení a zastrelení partizánmi, ktorí potom obe mŕtvoly na výstrahu zavesili za nohy na milánskom námestí.
Otto Skorzeny, ktorý bol po vyslobodení talianskeho diktátora oslavovaný ako hrdina a Hitler ho za to vyznamenal, podnikol do konca vojny ešte niekoľko akcií. So svojou jednotkou operoval v Budapešti i na západe po spojeneckej ofenzíve a mal na starosti tiež vybudovanie špeciálnych jednotiek SS-Jagdverbände, ktoré mali bojovať za frontom.
Hoci sa po vojne dostal do amerického zajatia, podarilo sa mu ujsť. Najprv do Argentíny, začiatkom päťdesiatych rokov sa ale usadil sa v Španielsku. Bol aj poradcom egyptskej armády pri výcviku jej špeciálnych jednotiek. Na začiatku šesťdesiatych rokov sa niekdajší člen elitných jednotiek SS ocitol v hľadáčiku izraelskej tajnej služby Mosad, s ktorou potom tiež spolupracoval.
Za zločiny spáchané počas druhej svetovej vojny nikdy nepykal, hoci o jeho „hlavu“ mali záujem viaceré krajiny. V československom zozname vojnových zločincov mal číslo 7372, zatykač naňho vydalo kvôli vraždám civilného obyvateľstva tiež Rakúsko a jeho vydanie po vojne žiadala aj Juhoslávia. Skorzeny napokon zomrel v roku 1975 v Madride.