Na začiatku vojny Britom odvaha nechýbala, ale v januári 1942 už bola ich morálka silno nalomená. Len na pripomenutie: katastrofa v pevninskej Európe pri Dunkerque, neslávny koniec balkánskej operácie a strata Kréty, nedôstojná prehra v Singapure. K tomu všetkému ešte takmer totálna ponorková blokáda ostrovov a nemecká bombardovacia kampaň nad anglickými mestami. A severná Afrika ako posledné významné bojisko, kde ešte Briti bojujú? Doslova z extrému do extrému.
Niet divu, že prostí britskí vojaci boli na zlé správy z bojísk už trochu hákliví. Že k definitívnej porážke stačilo iba málo, si dobre uvedomoval aj Winston Churchill, premiér Spojeného kráľovstva. Problémov, ktoré bolo treba riešiť mal množstvo, ale ako najaktuálnejšia sa jemu i štábnym generálom ukazovala tigrofóbia britských jednotiek v Afrike.
Skutočne, tento termín na poradách najvyššieho velenia zaznieval. A často.
Strach z tigrov paralyzuje Afriku
Na mysli však nikto nemal mačkovitú šelmu, ale nemecké šesťdesiattonové monštrum z ocele, tank Tiger. Povesť nemilosrdného a hlavne nezničiteľného zabijaka si zatiaľ síce vyslúžil iba na východnom fronte, ale že čoskoro dorazí aj do Afriky, o tom v Londýne nik nepochyboval.
Britské jednotky si tu zatiaľ počínali celkom slušne proti Talianom, ale keď do hry vstúpila zohraná nemecká armáda vedená Púštnou líškou Erwinom Rommelom, museli vyvinúť značné úsilie, aby v púštnych bitkách vôbec prežili. Predstava, že teraz bude nepriateľa viesť geniálny stratég a navyše ešte vybavený neporaziteľnými tankami, vyvolávala v inak chladnokrvných Britoch pocit bezmocnosti až paniky.
A práve tej chcel Churchill za každú cenu zabrániť. Preto si do bunkra Vojnového kabinetu dal zavolať majora 48. kráľovského tankového regimentu a objasnil mu svoje netradičné želanie.
Premiér chce uloviť oceľovú šelmu
„Pán major, chcem, aby ste mi chytili tigra. Chcem, aby ste ho chytili a zaparkovali mi tú krvavú beštiu pred týmito dverami. Rozumiete mi?“ Douglas Lidderdale, ktorému sú predošlé vety určené, môže iba poslušne zasalutovať. Nemal priestor na námietky. Jeho najvyšší vojenský predstavený mu jednoducho dôverne zveril úlohu celonárodného významu, ktorú doteraz nikto na celej zemeguli splniť nedokázal.
Radosť z toho Lidderdale očividne nemal, pretože sa necítil byť na túto úlohu celkom spôsobilý. Pravda, slúžil v domobrane aj v streleckom regimente, absolvoval tankistickú školu. Ale k vojnovému úsiliu zatiaľ prispieval iba tým, že pracoval ako technik-opravár bojových vozidiel a vedúci dielne. A teraz má zrazu so svojím tímom inžinierov a strojníkov vyraziť do púšte a usporiadať hon na neporaziteľný tank?
Upokojovať sa tým, že do Afriky možno žiadny taký stroj z Nemecka nedorazí, nemohol veľmi dlho. Už podľa správ, ktoré dostal na lodi počas presunu svojej jednotky cez Stredozemné more, je „výskyt ojedinelých Tigrov“ rozviedkou potvrdený.
Ale prakticky desať ďalších mesiacov sa v boji neukážu, a šialený Churchillov plán tak Lidderdale zatiaľ púšťa k vode. Práce má na údržbe vozového parku aj tak viac než dosť. Občasné informácie zo sovietskeho frontu však na optimizme nikomu z britských vojakov nepridávajú.
„Za jeden jediný deň dokázali nemecké Tigre zničiť stovku ruských tankov bez jedinej fatálnej straty,“ číta Lidderdale svojim kolegom, ktorí sú do prísne tajnej úlohy zasvätení. Že je to neuveriteľné? O tom, aké nezdolné tieto ťažké tanky sú, sa budú môcť čoskoro presvedčiť sami.
Všetko, čoho sa báli, bola pravda
Prvého decembra 1942 sa vlastnou neopatrnosťou „chytia do pasce“ tri nemecké tanky Tiger (a štyri ďalšie PzKpfw III.), keď neďaleko tuniskej osady Tebourba vojdú do neprehľadného olivového hája. Netušia, že sú tu dobre zakopané britské tanky i delostrelectvo. Napriek výhode prekvapenia a úpornej paľbe z tesnej blízkosti však táto potýčka pre Britov nedopadne dobre. Ich pozície sú doslova prevalcované, sami stratia štyri tanky Lee a Nemci postúpia až k dedine Djedeida.
Tam pre zmenu Američanom zničia ďalších deväť tankov a niekoľko nákladných áut. Nebyť toho, že ostreľovač zasiahne nemeckého veliteľa a následne aj jeho zástupcu, ťažko povedať, kde by sa táto oceľová lavína zastavila. Zdá sa, že všetko, čoho sa tigrofóbickí Briti obávali, bola úplná pravda.
Major Lidderdale a jeho muži sú od tejto chvíle v neustálej pohotovosti a permanentne putujú opevnenými pozíciami prvej línie. Neustále sa vystavujú paľbe nepriateľa a riskujú, že zo seba urobia ľahký cieľ pre ostreľovačov. Nezabúdajme, že sú to skôr dielenskí technici než bojovými skúsenosťami zocelení vojaci.
V Afrike pritom začína byť poriadne horúco: naplno sa už rozbehla spojenecká Operácia Torch, ktorá má Nemcov a Talianov zovrieť z dvoch strán v Tunisku. Tigre sa tak v poli objavujú čoraz častejšie. Ich lovci však zatiaľ nemajú šťastie.
Keď britské protitankové delo pri dedine Robaa veľmi šťastne zasiahne jeden Tiger, rozmetá ho explózia munície. Taký kúsok sa pre Churchilla rozhodne použiť nedá. Sedem poškodených kusov leží od februára v mínových poliach pri Béje, ale nemecké posádky ich stihnú zničiť. Jeden opustený stroj potom dokonca odpália britskí ženisti!
Šťastné číslo 131
Spojenci sa pripravujú na finálny útok na severovýchode. Nemci a Taliani, ktorí tu sústredili štvrť milióna mužov, sa však o tom dozvedia. A rozhodnú sa zaútočiť ako prví. Prašná a rozpálená púšť sa tak 21. apríla 1943 stane veľmi neprehľadným bojiskom.
Lidderdale už neváha. „Môžete dať krk na to, že niekde tam Tigre určite budú. A my si jedného privezieme,“ poháňa svojich mužov. A v tanku Churchill Mark IV vyrazí v ústrety svojmu osudu. Je to pomerne samovražedná misia, pretože pri priamom stretnutí nemajú vo svojom obrnenom vozidle proti ťažkému tanku veľké šance.
„Potrebujeme nájsť takého Tigra, ktorý už má problémy, a doraziť ho. Ale nenechať sa zabiť, ani ho zničiť,“ dodáva Lidderdale. Jeho trojčlenná posádka zložená zo strojníkov a dielenských opravárov, ktorá pozná iba streleckú teóriu a jazdy po tankodrome, mu neodporuje.
Šťastie ale žičí pripraveným, a odvážny plán sa bezo zvyšku naplní. Vysnívaný Tiger s poškodeným mechanizmom otáčania veže, ktorý pred chvíľou napadli dva iné britské tanky, doženú uprostred bojového poľa predtým, ako ho nemecká posádka stihne zlikvidovať.
Stroj Tiger I. s poradovým číslom 131 sa týmto dňom stáva korisťou britskej armády. A keď ho dopravia do alamajnských dielní, môžu si pripiť na „ulovenie Hitlerovej najobľúbenejšej hračky“.
Práca tým však pre majora nekončí, musí oceľovú beštiu sprevádzkovať. A dobre robí. Na konci mája dostáva telegram: „Zajtra vás navštívi Churchill. Chce si prezrieť váš úlovok a možno sa bude chcieť aj previezť.“
A tak sa aj stane. Premiér, ktorý v tropickej prilbe obchádza nemecký stroj, je úplne nadšený. „Tí Nemčúri sú nejakí veľmi chudí, nie?“ hovorí vraj, keď má problém vsúkať sa dovnútra.
Jazda s kráľom aj paľba na ponorku
Major Lidderdale je povýšený na plukovníka. Sú tu však dve džentlmenské podmienky: celú túto akciu si musí nechať pre seba a takisto musí osobne dozerať na transport tanku číslo 131 do Veľkej Británie. Čo je pre lovca Tigrov určite česť, ale aj ďalšia samovražedná misia.
Ak si Nemci niečo neželajú, tak svoj špičkový stroj v rukách nepriateľa. O pláne na jeho prepravu do Británie sú pritom dobre informovaní. Veď sa aj nákladná loď Empire Candida s drevenou debnou obsahujúcou šesťdesiattonové prekvapenie krátko po vyplávaní z Bizertu dočká útoku nemeckej ponorky. Jej kapitán však určite nečakal, že naňho z neozbrojeného plavidla začne páliť 88-milimetrový kanón tanku. Loď tak dorazí do Glasgow v októbri 1943 bez ďalších komplikácií.
Lidderdale si ešte raz užije pätnásť minút slávy, keď v ukoristenom tanku prevezie kráľa Juraja VI.. Potom už stroj zmizne v dielňach britských špecialistov, ktorí budú na nezničiteľnom monštre hľadať slabiny. To, akí úspešní boli, vraj dokazujú boje spojeneckých síl s nemeckými obrnencami po vylodení v Normandii.
A po vojne? Tiger s číslom 131 sa stal súčasťou expozície Múzea vojenskej techniky v Bovingtone-Dorsete. Určitou kuriozitou je, že kurátori tamojších zbierok netušili, ako k nim exemplár obávaného nemeckého tanku vlastne doputoval. Douglas Lidderdale, ktorý zomrel v roku 1998, totiž dodržal sľub daný premiérovi a celý príbeh o love tigrov si nechal pre seba.