Pred 75 rokmi podnikla skupina nemeckých dôstojníkov atentát na nacistického vodcu Adolfa Hitlera. Toho však výbuch bomby iba ľahko zranil, čo zmarilo plány sprisahancov na prevzatie moci v štáte. Strojcovia atentátu boli následne zadržaní a popravení, alebo spáchali samovraždu.
Situácia na bojiskách v lete roku 1944 nebola z pohľadu Nemcov povzbudivá. Séria vojenských neúspechov aktivizovala Hitlerových odporcov z radov dôstojníckeho zboru wehrmachtu. Bol medzi nimi aj plukovník Claus Schenk von Stauffenberg, ktorý okolo seba sústredil skupinu ľudí, ktorí chceli uskutočniť štátny prevrat a následne rokovať so Spojencami o mieri.
Realizácia atentátu bola zverená práve Stauffenbergovi. Ten na odpálenie bomby využil poradu, ktorú Hitler 20. júla 1944 zvolal do bunkra Wolfsschanze pri Rastenburgu na východe Pruska.
Stauffenbergovi sa naozaj podarilo umiestniť aktovku s výbušninou priamo do miestnosti, v ktorej zasadali účastníci porady a krátko po spustení časovacieho mechanizmu bomby z bunkra odišiel. Netušil, že jeden z prítomných dôstojníkov prekážajúcu aktovku nohou odsunul za masívnu drevenú nohu konferenčného stola, ktorá odklonila výbuch smerom od Hitlera. Vodca tak z atentátu vyviazol len s ľahkým zranením.
Protichodné správy o Hitlerovom osude vniesli do radov pučistov zmätok. Preberanie moci sa preto začalo s niekoľkohodinovým oneskorením a iba na niektorých miestach. Vďaka tomu mal Hitler a jeho blízki dostatok času na zorganizovanie protiakcie.
V súvislosti s atentátom na Hitlera a pokusom o štátny prevrat bolo postupne zatknutých asi sedemtisíc osôb. Okrem samotných osnovateľov prevratu boli medzi nimi aj ich rodinní príslušníci a ďalší ľudia. Takmer päťtisíc z nich bolo v priebehu nasledujúcich týždňov a mesiacov zabitých.