Nočné ticho, ktoré vládne nad mestom, akoby bolo predzvesťou hrôzy, ktorá má zakrátko nastať. Ulice Drážďan sú pusté a tmavé. Jedným z dôvodov je povinné zatemnenie, ktoré má siedme najväčšie nemecké mesto chrániť pred leteckými útokmi. Pred časom malo síce aj pomerne silnú protivzdušnú obranu, jej batérie však vojenské velenie postupne presunulo do iných častí ríše, prípadne na front.
V saskej metropole bola totiž minimálne využitá. Až mohli mať jej obyvatelia pocit, že o ich meste nepriateľ ani nevie. Kým iné nemecké centrá, dokonca aj oveľa menšie a menej významné, sa v uplynulých rokoch stali terčom kobercových náletov, Drážďany, okrem niekoľkých ojedinelých útokov, žili relatívne v pokoji.
Lenže to sa 13. februára 1945 večer zmení. K Florencii na Labe, ako mnohí mesto pre jeho pamiatky a očarujúcu architektúru prezývajú, mieria stovky nepriateľských bombardérov, a to, čo o chvíľu v uliciach rozpútajú, budú neskôr preživší prirovnávať k infernu.
Urýchli to koniec vojny
Vari už len najfanatickejší nacisti alebo najväčší optimisti veria v polovici februára 1945 Hitlerovým výplodom fantázie o tajných zbraniach, ktoré včas nasadí a zvráti nimi nepriaznivú situáciu na frontoch. Porážka Nemecka je už len otázkou času. Tak na západe pod tlakom spojencov, ako aj na východe pod náporom Červenej armády wehrmacht už iba ustupuje.
Mocnosti, ktoré si onedlho budú môcť hovoriť víťazné, chcú však koniec vojny urýchliť. A prispieť k tomu môžu plošné nálety na strategicky dôležité ciele. K nim patria aj Drážďany, ktoré sú nielen významným dopravným uzlom, ale tiež sídlom viacerých tovární so zbrojnou výrobou.
Zostáva vám 85% na dočítanie.