Útok na americkú vojenskú základňu Pearl Harbor na Havajských ostrovoch pred 76 rokmi bol pre USA šokom, nedá sa však povedať, že by prišiel ako blesk z čistého neba. Spojené štáty síce neboli s Japonskom vo vojnovom stave, indície, že ku konfliktu môže v najbližšom čase dôjsť však mali.
Spravodajská služba napríklad rozšifrovala japonský diplomatický kód a velenie armády i námorníctva informovala, že riziko útoku je pomerne vysoké. Zamietnutý bol aj návrh, aby americké prieskumné lietadlá nepretržite hliadkovali nad Pacifikom.
Zlyhalo aj informovanie medzi jednotlivými armádnymi zložkami. Keď torpédoborec USS Ward 7. decembra pred siedmou ráno spozoroval a zničil v blízkosti Pearl Harboru japonskú ponorku, jeho veliteľ síce o tom okamžite informoval pozemnú základňu, veliteľovi tichomorskej flotily admirálovi Kimmelovi však správu doručili až keď nepriateľské lietadlá bombardovali prístav.
Prvú vlnu blížiacich sa japonských lietadiel zachytil aj radar a jeho obsluha to hlásila, ani tejto informácii sa však nevenovala pozornosť. Službukonajúci dôstojník si totiž myslel, že ide o zoskupenie amerických bombardérov B-17, ktoré mali pristáť na tamojšom letisku Hickam Field.
Za podcenenie nebezpečenstva a sériu chýb napokon kruto doplatili. Japoncom sa ich podarilo ráno 7. decembra 1941 prekvapiť a po ich útoku na základňu Pearl Harbor prišlo o život takmer 2 500 ľudí a ďalších asi 1 300 bolo zranených. Američania stratili deväť plavidiel, vrátane bojových lodí Arizona, California, Oklahoma a West Virginia a 188 lietadiel, ďalšie boli poškodené.
Následky však mohli byť ešte horšie. Pripravená na útok bola totiž aj tretia vlna japonských vzdušných síl, ktorá ale napokon nevzlietla. Viceadmirál Nagumo, ktorý údernému zväzu velil, sa rozhodol, že ju nevyšle. Japoncom sa totiž nepodarilo zničiť ba dokonca ani nájsť hlavný cieľ – americké lietadlové lode. Tie boli totiž v čase útoku mimo prístavu a pre japonské plavidlá sa v tejto situácii stali najväčšou hrozbou.
Viac než hodinu po tom, ako na Pearl Harbor začali padať prvé bomby, napokon vo Washingtone japonský veľvyslanec odovzdal nótu o vyhlásení vojny. Spojené štáty tento krok opätovali a vstúpili do druhej svetovej vojny.