„Hlavy vlád štyroch mocností vyhlasujú, že problém poľskej a maďarskej menšiny v Československu - ak nebude vyriešený do troch mesiacov dohodou zainteresovaných vlád - sa stane predmetom ďalšieho stretnutia tu prítomných hláv vlád štyroch mocností,“ stálo v doplňujúcom vyhlásení Mníchovskej dohody, ktorou predstavitelia Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Francúzska oklieštili na konci septembra 1938 územie Československej republiky o pohraničné oblasti Sudet.
Kým Poliaci zabrali oblasť Tešínska, o ktorú mali eminentný záujem už od roku 1918, prakticky okamžite po Mníchove, územné požiadavky Maďarska voči Československu sa mali vyriešiť na spoločných dvojstranných rokovaniach. Tie sa začali 9. októbra 1938 v Komárne. Česko-slovenskú delegáciu viedol Jozef Tiso, v tom čase už predseda autonómne slovenskej vlády, na čele maďarskej stál minister zahraničných vecí Kálmán Kánya.
Rozhovory sa však po niekoľkých dňoch dostali do mŕtveho bodu, keď ani jedna zo strán nechcela ustúpiť. Kameňom úrazu sa stalo vytýčenie etnických hraníc. Maďari používali štatistiky z čias Rakúsko-Uhorska, konkrétne zo sčítania obyvateľstva z roku 1910, ktoré boli v čase svojho vzniku ovplyvnené politikou silnej maďarizácie. Výsledky sčítaní z rokov 1930 respektíve 1880 odmietali akceptovať, rovnako ako česko-slovenská delegácia ich návrh.
Problém tak mala vyriešiť medzinárodná arbitráž. Došlo k nej 2. novembra 1938 vo Viedni a rozhodcami boli ministri zahraničných vecí Nemecka a Talianska Joachim von Ribbentrop a Galeazzo Ciano. Sporné strany zastupovali česko-slovenský minister zahraničných vecí František Chvalkovský a už spomínaný Kálmán Kánya.
Arbitrážne rozhodnutie napokon vyšlo v ústrety maďarským požiadavkám, čím Česko-Slovensko prišlo o rozsiahle oblasti južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Celkovo získalo Maďarsko územie s rozlohou 11 972 štvorcových kilometrov (štvrtinu územia Slovenska), na ktorom žilo viac než milión obyvateľov, z toho Maďarov boli asi tri štvrtiny.
Na zabranom území sa, okrem iných, ocitli nielen Komárno či Štúrovo, dovtedy pohraničné mestá, ale aj Senec, Vráble, Nové Zámky, Levice, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava a dokonca aj Košice. Z Podkarpatskej Rusi zabrali Maďari, okrem iných, mestá Užhorod a Mukačevo.
Tri dni po Viedenskej arbitráži začala územie južného Slovenska, ktorého sa Československá republika musela vzdať, obsadzovať maďarská armáda. Vo fotogalérii si môžete pozrieť, ako to prebiehalo.