K druhej najväčšej námornej katastrofe v období mieru došlo 26. septembra 2002 pri pobreží Gambie, kde sa v búrke potopil senegalský trajekt Joola. Príčinou nešťastia, ktoré si vyžiadalo najmenej 1 863 obetí, bolo preťaženie plavidla.
Na trajekte skonštruovanom pre asi 550 pasažierov sa plavilo takmer dvetisíc osôb. Presný počet cestujúcich, z ktorých väčšina boli obyvatelia Senegalu, nie je známy, rovnako, ako presný počet obetí. Iba 1 034 ľudí, ktorí v osudný deň loďou cestovali, malo lístok. Katastrofu prežilo len 64 osôb.
Viac než trojnásobne preťažený trajekt vyplával na pravidelnú linku z juhosenegalského Ziguinchoru do metropoly Dakar 26. septembra 2002 o pol druhej popoludní miestneho času. Cestou ešte zobral ďalších asi 185 ľudí z ostrovčeka Carabane v delte rieky Casamance, i keď tam nemal oficiálnu zastávku.
Ešte o desiatej večer hlásila posádka do Dakaru dobré plavebné podmienky, ale asi o hodinu neskôr sa trajekt dostal do prudkej búrky. Potom sa - údajne v priebehu piatich minút - naklonil na bok a cestujúci i náklad začali padať do mora.
Veľa ľudí zahynulo vzápätí po naklonení trajektu, viacerí z nich sa ale utopili v priebehu noci, pri čakaní na záchranu. Niekoľko cestujúcich malo šťastie, keď ich ešte v noci vytiahli z Atlantiku miestni rybári.
Vládne záchranné tímy dorazili na miesto nešťastia až ráno, po niekoľkých hodinách. A práve za to bola senegalská vláda kritizovaná a začiatkom novembra 2002 aj odvolaná. Ako prví sami odstúpili dvaja ministri, dopravy a obrany, ktorých rezorty za štátny trajekt zodpovedali.
Vládna komisia, ktorá katastrofu vyšetrovala, vydala záverečnú správu po roku. Za samotné nešťastie napokon nebol nikto stíhaný. Pykali iba niekoľkí úradníci a príslušníci ozbrojených síl, ktorých pre zlyhanie pri záchrannej operácii preradili na iné miesta.
Samostatné vyšetrovanie viedli francúzske orgány, keďže medzi obeťami bolo niekoľko francúzskych štátnych príslušníkov. Podľa ich záveru bolo príčinou nešťastia, okrem hrubej nedbalosti a silnej búrky, aj to, že loď sa pohybovala na otvorenom mori, pričom bola konštruovaná iba pre plavbu v pobrežných vodách. Trajekt Joola, ktorý vyrobili v Nemecku, uviedli do prevádzky v roku 1990 a zodpovedal vtedajším bezpečnostným štandardom. Za hlavný dôvod katastrofy experti označili jeho nedostatočnú údržbu.
Najväčšia lodná katastrofa v histórii, ku ktorej došlo v období mieru, sa stala 20. decembra 1987, keď sa filipínsky trajekt Doňa Paz zrazil s tankerom Victor medzi Manilou a ostrovom Leyte a pri následnom požiari zahynulo 4 386 lidí. Najznámejším lodným nešťastím je potopenie britského parníka Titanic po zrážke s ľadovcom pri jeho prvej plavbe v apríli 1912. Vtedy zahynulo 1 517 ľudí.