Černobyľskú atómovú elektráreň V. I. Lenina (ČAES - Černobyľskaja atomnaja elektrostancija) uviedli do prevádzky pred 40 rokmi na Ukrajine, ktorá bola v tom období súčasťou Sovietskeho zväzu.
Atómová elektráreň sa v roku 1986 stala dejiskom najvážnejšej ekologickej katastrofy v dejinách ľudstva.
Rada ministrov ZSSR rozhodla o výstavbe ČAES v roku 1966. Bola to v poradí tretia a najväčšia jadrová elektráreň v Sovietskom zväze s 12 blokmi reaktorov typu RBMK, každý s výkonom 1 GW. Nové energetické zariadenie stálo 12 kilometrov od Černobyľu.
Súčasťou projektu bolo aj sídlisko Pripjať pre zamestnancov tohto kolosu. To začali stavať v roku 1970, štatút mesta získalo v roku 1979. Keďže jadrová energetika bola v tom čase v ZSSR prestížnou záležitosťou, Pripjať vybudovali ako vzorové mesto so slušnou občianskou vybavenosťou. V časoch najväčšieho rozkvetu v ňom žilo približne 48-tisíc obyvateľov.
Samotná výstavba budúcej hlavnej budovy ČAES sa začala v auguste 1972.
Černobyľskú atómovú elektráreň V. I. Lenina uviedli do prevádzky 27. septembra 1977 spustením prvého reaktora s výkonom 740 MW. V roku 1979 dali do prevádzky druhý reaktor, v roku 1981 tretí a v roku 1984 štvrtý. Každý z nich disponoval výkonom 925 MW.
Pri výbuchu štvrtého bloku jadrovej elektrárne po polnoci z 25. na 26. apríla 1986 sa uvoľnilo veľké množstvo rádioaktívnych látok - hlavne rádioaktívneho jódu, ktoré po rozptyle v atmosfére zamorili viac ako 145-tisíc štvorcových kilometrov územia Ukrajiny, Bieloruska a Ruskej federácie.
Vplyv černobyľskej katastrofy pocítilo Švédsko, Nórsko, Poľsko, Spojené kráľovstvo, bývalé Československo a iné krajiny. Rádioaktívne žiarenie a prach zasiahli približne päť miliónov ľudí, z toho 2,4 milióna obyvateľov Ukrajiny.
Dostupné materiály uvádzajú, že nad územím vtedajšieho Československa preletel černobyľský mrak celkovo trikrát: 30. apríla, 3. a 4. mája a 7. mája v roku 1986. Prvý a tretí prechod zasiahol celé územie Československa, druhý prechod len jeho západnú časť, takže minul stredné a východné Slovensko.
Únik rádioaktívnych prvkov sa zastavil až v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne prikryť betónovým sarkofágom. Novou oceľovou kupolou prekryli tento reaktor 29. novembra 2016. Problémom však stále zostáva odstránenie jadrového paliva.
Ešte v októbri a novembri 1986 boli opätovne uvedené do prevádzky prvé dva bloky elektrárne a v decembri 1987 aj tretí blok. Ukrajina definitívne ukončila prevádzku jadrovej elektrárne v Černobyle 15. decembra 2000.
Ukrajinská vláda otvorila v júni 2017 v černobyľskej kontaminovanej zóne hostel, aby turistom poskytla príležitosť preskúmať epicentrum najväčšej jadrovej havárie v dejinách ľudstva.