Keď na konci mája 1966 vyriekol trestný senát bratislavského krajského súdu verdikt nad ženou, obžalovanou z dvojnásobnej vraždy, v súdnej sieni to zašumelo. Nie od prekvapenia, podľa pamätníkov to pripomínalo skôr akúsi zmes súhlasných ruchov. Trest smrti, tak znel rozsudok nad 43-ročnou Irenou Čubírkovou, ktorej čin otriasol celým Československom.
Proces s ňou bol verejnosťou ostro sledovaný a nielen pred súdnou sieňou, ale aj na priestranstve pred bratislavským Justičným palácom, kde nad vrahyňou po trojdňovom pojednávaní vyniesli ortieľ, stáli doslova davy. Keď Čubírkovú policajti odvádzali z pojednávacej miestnosti, ľudia na ňu kričali, nadávali jej, ba niektorí aj pľuli.
Dnes 79-ročný Anton Mikuláš sa dostal vtedy ako divák priamo do súdnej siene. Čubírkovej správanie sa podľa jeho slov počas procesu menilo. „Prvý deň vystupovala veľmi suverénne, miestami by som povedal, že až drzo. To antipatiu voči nej u ľudí ešte viac vystupňovalo. Neviem, či jej potom obhajkyňa dohovorila, ale na druhý deň už pôsobila úplne inak. Skôr skromne a pokorne,“ spomína.
Pri vynášaní rozsudku sa vraj Čubírkovej podlomili kolená. „Asi to bola prirodzená reakcia, možno strach, možno to bolo aj pod vplyvom toho súhlasného šumu v súdnej sieni, ale neverím, že by ľutovala to, čo urobila,“ dodáva pamätník procesu....
Zostáva vám 85% na dočítanie.