Pred 60 rokmi vypukol požiar grafitového reaktora v jadrovom komplexe Windscale (dnes Sellafield), kde sa vyrábalo plutónium pre vojenský jadrový program Veľkej Británie. Do vzduchu vtedy uniklo veľké množstvo rádioaktivity a v dôsledku nehody, ktorá bola v tom čase najhoršou jadrovou katastrofou, podľahlo rakovine podľa odhadov viac než 200 ľudí.
Hlavné britské jadrové stredisko v Sellafielde, ktorý sa nachádza na severozápade Anglicka, tvorí niekoľko tovární na prepracovanie jadrového paliva, už odstavená jadrová elektráreň a niekoľko reaktorov a tovární civilného i vojenského zamerania.
Havárii predchádzalo takzvané vyžíhanie grafitových blokov za účelom samovoľného uvoľnenia potrebnej energie. Vinou nepozornosti obsluhy a zlyhania niekoľkých termočlánkov ale bola prekročená žíhacia teplota grafitového moderátora, čo spôsobilo požiar. Hoci vtedy do okolia elektrárne uniklo veľké množstvo rádioaktívnych látok, vláda nenariadila evakuáciu a jediným nariadením bol zákaz konzumácie mlieka.
Uvoľnený rádioaktívny materiál sa rozšíril po Veľkej Británii, Belgicku, Nemecku a čiastočne Nórsku a podľa niektorých neoficiálnych odhadov si havária vyžiadala asi dve stovky obetí. Príčinou ich úmrtia bola väčšinou rakovina štítnej žľazy.
Havária vo Windscale bola vtedy najhoršou známou jadrovou katastrofou a je zaradená na piaty stupeň sedembodovej Medzinárodnej stupnice jadrových a rádiologických udalostí (INES), ktorú stanovuje Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Na najhorší, siedmy stupeň, zaradila MAAE katastrofu v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ v roku 1986 a haváriu v japonskej Fukušime v roku 2011. Na šiestom stupni figuruje havária v ruskom Kyštyme v roku 1957, ktorú ale sovietske úrady priznali až v roku 1989. Na piatom stupni je spolu s Windscalom zaradená katastrofa v americkom Three Mile Island z roku 1979.