Napriek tomu, že mal krach newyorskej burzy v roku 1929 oveľa dlhodobejšie hospodárske dôsledky, medzi najčernejšie dni vo finančnej histórií sa zaraďuje aj tretí októbrový pondelok 1987. Burzový index sa vtedy za jeden deň prepadol o rekordných takmer 23 percent.
Po celom dni obchodovania na Wall Street pravdepodobne makléri nemohli uveriť vlastným očiam. Index Dow Jones, ktorý sa využíva na hodnotenie stavu americkej burzy, sa za jeden deň prepadol o 508 bodov.
V posledných rokoch sa pritom burzovému trhu mimoriadne darilo. Ešte v auguste 1987 dosiahol doposiaľ najvyššiu hodnotu 2 746 bodov a za celý rok narástol o 43 percent. Úradujúci prezident Ronald Reagan po svojom zvolení znížil dane a zvýšil výdavky na zbrojenie, čím podporil hospodárstvo. Do roku 1985 sa dolár pravidelne zhodnocoval. To sa však označovalo ako neprimerané, tak sa v tom istom roku štáty G5 dohodli na devalvácii dolára. O dva roky na to sa jeho kurz voči západonemeckej marke stabilizoval.
Vysoký štátny dlh Spojených štátov ale na dolár stále tlačil a situácia na trhoch sa začala zhoršovať. Začiatkom krachu bola päť dní predtým zverejnená správa z médií, že sa Snemovňa reprezentantov chystá odstrániť daňové výhody spojené so zlúčením spoločností. Dolár sa oslabil a investori začali byť nervózni. Z neistých akcií tak presúvali peniaze do stabilnejších dlhopisov a trh začal klesať.
Keď sa burza 19. októbra 1987 otvorila, ihneď sa dostala pod veľký predajný tlak. Počas toho dňa cez ňu prešlo rekordných 604 miliónov cenných papierov. Narastajúcej nervozite investorov pri intenzívnom predávaní pomohli aj počítače.
Systém „Stop Loss Order“ automaticky umožnil predaj veľkého množstva akcií. Stačilo, že ich kurz klesol na vopred určený limit. Vytvorila sa tak lavína, ktorá znížila hodnotu indexu. V burzovom svete sa stratilo takmer 500 miliárd dolárov a deň sa do histórie zapísal ako Čierny pondelok.
Keď kríza burzy nastala v roku 1929 – vtedy sa „čiernym“ stal utorok – dôsledky boli dlhotrvajúce. Index klesal ďalšie tri roky, až stratil 90 percent svojej hodnoty. Krach na Wall Street odštartoval v USA Veľkú hospodársku krízu.
Samotný krach v roku 1987 výraznejší - takmer 23 percentný pokles - bol skoro taký, ako v roku 1929 za dva najkrízovejšie dni dohromady. Nemal však až také následky. Hneď na ďalší deň ešte pred otvorením burzy vydala centrálna banka vyhlásenie, že je pripravená poskytnúť prostriedky na podporu ekonomického a finančného systému. Trh sa aj vďaka tomu postupne stabilizoval a index Dow Jones do konca októbra narástol o 15 percent. Americkej burze sa znovu darilo.