Do jedenásteho mesiaca svojej existencie vstupovala o takomto čase v roku 1993 nielen Slovenská republika ako samostatný štát, ale aj Hospodárske noviny.
Denník pre ekonomiku a politiku, ako znel ich podtitul, sa 1. novembra v článku Hutníci bez rešpektu venoval hospodáreniu Východoslovenských železiarní. „Napriek celosvetovej recesii hutníctva a ťažkého priemyslu vôbec, akciová spoločnosť za osem mesiacov tohto roka dokázala vytvoriť zisk v objeme 550 miliónov slovenských korún,“ konštatoval autor.
Hoci podľa jeho slov košické železiarne od roku 1989 prechádzali „zložitým transformačným procesom - reštrukturalizáciou, atomizáciou a privatizáciou“, tamojší zamestnanci sa mohli tešiť z nadpriemerných platov. „Priemerný zárobok vo VSŽ predstavoval za predošlé mesiace 8 074 Sk. Pri porovnaní so zárobkami v slovenskom priemysle je to o 21,7 percenta viac,“ vysvetlil.
Lacná elektrina
V stredu 3. novembra 1993 zrejme potešili Hospodárske noviny najmä všetkých poberateľov dôchodkov, ktoré sa mali po novom roku opäť zvýšiť o šesť percent, pričom „horná hranica dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, má byť 3 510 korún“.
Tvrdým orieškom, ako to avizoval už titulok článku, boli ceny energií. Od novembra 1993 sa mala zvýšiť cena elektrickej energie pre maloodberateľov, vláda sa však touto otázkou nezaoberala.
„Prudko rastie odber predovšetkým v oblasti nízkeho napätia. Je to dôsledok početného rastu malých a stredných podnikateľov, ako aj veľkého záujmu obyvateľov o elektrické vykurovanie. Preťažuje sa sieť a tým sa aj zvyšujú naše straty. Teda náklady na maloodber sú vyššie a tomu by mala zodpovedať aj cena elektrickej energie - tak ako to je všade vo svete,“ vysvetlil v rozhovore pre HN námestník riaditeľa Západoslovenských energetických závodov v Bratislave Ing. Andrej Devečka.
Nových bankoviek bude dosť
Slováci si v roku 1993 pomaly zvykali na vlastnú menu a s tým súvisela aj postupná emisia nových bankoviek. Podľa informácie, ktorú priniesli 3. novembra Hospodárske noviny, od predošlého dňa už mali byť v bankách nové tisíckorunáčky.
Ľudia v tom čase nosili v peňaženkách ešte stále aj okolkované federálne peniaze, ktoré si mohli za slovenské bankovky postupne vymieňať. „Podľa informácie NBS sa v peňažnom obehu zvyšuje podiel ďalších nových bankoviek - dvadsaťkorunovej a stokorunovej,“ dozvedel sa čitateľ.
Ešte v prvej polovici novembra sa mala dostať do obehu aj nová päťstokorunáčka, takisto päťdesiatkoruna a národná banka ubezpečovala, že bankoviek bude dosť, pretože „ zabezpečila zásobu na niekoľko rokov, aby nemusela objednávať dotlač nových peňazí“.
Len žiadne falošné nádeje
Pozornosti HN neušiel ekonomický slovník Atlaseco 1994, ktorý v tom čase vyšiel v Belgicku a obsahoval informácie o všetkých krajinách sveta. Slovensko zaradil do tretej skupiny štátov v oblasti hrubého spoločenského produktu na jedného obyvateľa, teda medzi chudobné krajiny.
„Chudobný príbuzný bývalého Česko-Slovenska. Ekonomický pokles sa nemusí zastaviť skôr než roku 1995 alebo 1996. Slovensko je nepochybne najznečistenejšou krajinou na svete a veľkosť tohto znečistenia ťažko zmerať. Symbolom štátu je oceliareň VSŽ Košice, ktorá je taká zastaraná, že jej modernizácia je takmer nemožná,“ znela charakteristika našej krajiny.
Slováci však verili, že na konci spomínaného poklesu príde túžobne očakávaný odraz od dna. Podľa Štatistického úradu síce miera nezamestnanosti ekonomicky činného obyvateľstva dosahovala 12,17 percenta, akú-takú nádej na zlepšenie situácie ale dával mierne sa zlepšujúci vývoj národného hospodárstva, o ktorom HN informovali 4. novembra 1993.
„V priemysle sa za mesiac september vyprodukovali hodnoty za 29,7 mld Sk, to je o 3,8 percenta viac ako v predchádzajúcom mesiaci. Rovnakým percentom v tomto odvetví vzrástla produktivita práce. Maloobchodný obrat v septembri zaznamenal nárast o 1,3 percenta. Najviac sa na ňom podieľali súkromné firmy,“ uviedol predseda Štatistického úradu Rudolf Krč, ktorý na otázku HN, či v súvislosti s priaznivými výsledkami v ekonomike už možno predpokladať vytúžený „odraz od dna“, odpovedal: „Buďme opatrní, tešme sa z každého zlepšenia, ale nevzbudzujme falošné nádeje“.