Najtragickejší teroristický útok zažila Európa 21. decembra 1988. Nad škótskym mestečkom Lockerbie explodovalo lietadlo Boeing 747 americkej spoločnosti Pan-Am. Zahynulo všetkých 259 ľudí na palube a tiež jedenásť obyvateľov Lockerbie, kam dopadli trosky.
Za útok českou výbušninou semtex bol neskôr odsúdený líbyjský dôstojník tajnej služby Abdal Basat Alí Midžrahí.
Až do 11. septembra 2001 bola explózia nad Lockerbie najväčším útokom na amerických občanov. Z 270 obetí ich 180 malo pas USA. Medzi nimi napríklad tridsaťpäť študentov Syracuse University, ktorí sa vracali zo študijného pobytu v Anglicku.
Let 103 z Londýna do New Yorku mal pôvodne štartovať o 18:00, ale kvôli hustej premávke nad letiskom Heathrow bol o dvadsaťpäť minút posunutý. O 18:56 sa jumbo objavilo nad anglicko-škótskymi hranicami. Ešte o 19:01 bolo vidieť na radarovom zariadení - letelo vo výške 9 400 metrov a rýchlosťou 580 km/h.
V nasledujúcej minúte explodovala nálož v prednej časti batožinového priestoru. Pod písmenom "P" loga spoločnosti. Osud 243 cestujúcich z 21 krajín a 16 členov posádky sa naplnil. Niektorí zomreli okamžite následkom výbuchu, iní len o chvíľu neskôr, keď boli vyvrhnutí do vzduchu, ktorý mal teplotu mínus 58 stupňov Celzia.
Trosky lietadla, telá cestujúcich a batožina naplnená vianočnými darčekmi dopadli na mestečko Lockerbie. Vrak v zemi vyhĺbil kráter dlhý 47 metrov. Bolo zničených viacero domov, smrť v nich našlo ďalších jedenásť ľudí. Oranžové plamene boli ešte dlho vidieť z diaľky.
V ďalších dňoch upadlo Lockerbie do mimoriadne stiesnenej atmosféry. Na miesto tragédie sa schádzali príbuzní obetí a stovky novinárov. Vyšetrovatelia hľadali v uliciach zvyšky lietadla, miestni občania zasa zo stromov a okien dávali dolu vianočnú výzdobu.
"Na Štedrý deň nesvietili vonku žiadne svetlá. Deti nechodili von. Nemohli sme sa stále vyrovnať s tým hororom, ktorý sa stal," spomína Matthew Kerr z Lockerbie.
Príbeh, ktorý ešte neskončil
Bohoslužbou a pochovaním obetí skončila jedna časť príbehu. Tá druhá, oveľa vleklejšia, začala. A dodnes vlastne neskončila.
Tri roky trvalo vyšetrovanie. Zistilo sa, že výbuch spôsobila nálož semtexu s hmotnosťou zhruba 400 gramov. Bola umiestnená v magnetofóne Toshiba a ten zase v batožine, ktorá sa do lietadla dostala predchádzajúcim spojom z Frankfurtu do Londýna.
Objavilo sa viacero teórií. Z útokov bol podozrievaný kdekto, od palestínskych radikálov a Iránu až po rasistický juhoafrický režim. Nakoniec stopy viedli do Líbye. Presnejšie teda na Maltu, kde pracoval neskôr odsúdený Midžrahí. V batožine totiž bolo aj detské oblečenie, ktoré predal obchodník Tony Gauci práve zamestnancovi bezpečnostného oddelenia líbyjských aerolínií na Malte.
USA a Veľká Británia vydali zatykač na Abdala Basata Alí Midžrahího a jeho krajana Amína Kalífa Fímu už v decembri 1991. Trvalo však ďalších skoro deväť rokov, než sa obaja dostali pred súd. Líbyjský diktátor Muamar Kaddáfí ich dlho odmietal vydať. Urobil až tak po sľube, že OSN zruší sankcie, ktoré boli medzitým na africkú krajinu uvalené, a že budú súdení na neutrálnej pôde.
Proces sa začal 3. mája 2000 v holandskom Camp Zeiste. Konal sa podľa škótskeho práva, takže obvineným hrozil iba jeden trest.
Obhajoba za vinníkov útoku označila radikálnych Palestínčanov. Sudcovia však dospeli k záveru, že vinný je Midžrahí. Fímu zbavili viny. Motívom na útok mala byť odveta za americké bombardovanie líbyjských miest Tripolisu a Benghází z roku 1986, ktoré zase bolo reakciou na predchádzajúci teroristický výbuch na diskotéke v Západnom Berlíne.
Konečný verdikt padol 31. januára 2001 a poslal Midžrahího na doživotie za mreže s tým, že o prepustenie môže požiadať najskôr za 27 rokov. V ďalšom roku rozsudok potvrdil odvolací súd.
Midžrahí vinu rezolútne odmietal. "Boh je môj svedok, že som nevinný. Nikdy som žiadny kriminálny čin nespáchal a nemám s prípadom nič spoločné," vyhlásil.
Ústretový krok Líbye
Trochu nečakaný smer nabral prípad v roku 2002, kedy Líbya oznámila, že je ochotná vyplatiť rodinám pozostalých odškodnenie. Desať miliónov dolárov za každého mŕtveho. Pod podmienkou, že OSN i Američania odvolajú svoje sankcie a Bushova vláda vyčiarkne Líbyu zo zoznamu štátov podporujúcich terorizmus.
Kaddáfího režim sa nikdy stopercentne k útokom na lietadlo Pan-Am neprihlásil. Iba konštatoval, že je ochotný prijať zodpovednosť za činy svojich funkcionárov. Diktátorov syn Saif však v roku 2008 v rozhovore pre BBC povedal, že Líbya sa na kompenzáciu odhodlala len preto, aby dosiahla zrušenie sankcií.
Každopádne ponuka odškodnenia obetiam bola jedným z prvých krokov, ktoré urobil Kaddáfí na ceste z medzinárodnej izolácie. V roku 2006 Líbya a USA opäť nadviazali diplomatické styky.
Midžrahí trpel rakovinou a bol kvôli tomu v roku 2009 predčasne prepustený z britského väzenia do Líbye. Zomrel v máji 2012.
Abdal Basat Alí Midžrahí:
