Je 24. novembra 1971 popoludní, deň pred vďakyvzdaním. Amerika sa chystá na oslavu sviatku, pri ktorom sa na stole servíruje moriak. Všade vládne predsviatočná pohoda a pokoj. V Portlande pristupuje k letiskovej priehradke muž, ktorý sa predstavuje ako Dan Cooper. Kupuje si lístok na 30-minútový let do Seattlu so spoločnosťou Northwest Orient Airlines.
Keď sa Boeing 727 o niekoľko desiatok minút vznesie k oblakom, objednáva si Cooper, sediaci v zadnej časti lietadla, bourbon a limonádu a zapaľuje si cigaretu. Cooper je podľa opisu svedkov asi štyridsiatnik vysoký približne 1,78 až 1,83 metra. Krátko po štarte o 14.50 miestneho času oslovuje letušku Florence Schaffnerovú a podáva jej lístok so slovami: „Slečna, bolo by lepšie, keby ste sa na to pozreli. Mám bombu.“
Cooper letuške povedal, aby si sadla vedľa neho, čo urobila. Potom jej ukázal valčeky s drôtmi a batérie, ktoré mal v kufríku. Letuška nemala dôvod pochybovať, na palube prúdového lietadla, ktoré bolo počas sviatku zaplnené len z jednej tretiny, bola podľa všetkého bomba.
Únosca potom kufrík zatvoril a oznámil podmienky: dvestotisíc dolárov v drobnejších zameniteľných bankovkách, štyri padáky (dva hlavné a dva rezervné) a dotankovanie paliva po pristátí. Schaffnerová odišla oznámiť požiadavky do kokpitu. Keď sa vrátila, mal Cooper na očiach tmavé slnečné okuliare.
Kapitán lietadla William Scott kontaktoval úrady. Tridsaťšesť pasažierov sa iba dozvedelo, že ich let bude meškať kvôli drobným technickým problémom. Šéf aeroliniek okamžite povolil vyplatenie výkupného a prikázal posádke s únoscom vo všetkom spolupracovať. Let krúžil okolo Seattlu asi dve hodiny, čo dovolilo FBI pripraviť peniaze a požadované padáky.
Kým let krúžil v okolí, Cooper sa ukázal ako znalec terénu, poznal niektoré orientačné body. Čo bolo zvláštne? Hlavne správanie sa vzdušného piráta. Cooper sa správal pokojne a slušne, na nikoho nekričal, nebol nervózny. „Pôsobil ako slušný človek. Nezaobchádzal s nami kruto ani vulgárne. Bol k nám pozorný,“ povedala Schaffnerová neskôr detektívom.
Cooper si s pokojom Angličana pri čakaní na pristátie objednal ďalší bourbon a limonádu. Hoci čakal na 200-tisíc dolárov, za drink zaplatil a letuške sa pokúšal dať dokonca sprepitné...
Agenti FBI medzitým nezaháľali, v seattleských bankách dokázali zhromaždiť 10-tisíc dvadsaťdolárových bankoviek, na mnohých sa sériové číslo začínalo písmenom L. Agentom sa podarilo všetky bankovky vyfotografovať.
O 17.24 prichádza informácia, že v Seattli sú pripravení na výmenu. Boeing 727 pristál na letisku Seattle-Tacoma o 15 minút neskôr. Cooper prikázal, aby stroj zašiel na opustenú časť ranveja a zhasol palubné svetlá - zabezpečoval sa tak proti paľbe snajperov. Keď potom prevzal peniaze, prepustil všetkých pasažierov, Schaffnerovú a ďalšieho člena posádky. Cooper medzitým dostal aj padáky. Odmietol nové športové a nechal si staré, neriaditeľné.
Zatiaľ čo čakali na dotankovanie, oznámil Cooper zvyšku posádky, že poletia do Mexico City za vopred určených podmienok: na hranici pádovej rýchlosti 190 km/h, vo výške nie väčšej než 3 000 metrov a s otvorenými zadnými dverami v kabíne.
Je 19.40. Unesený Boeing vyráža po dráhe seattleského letiska s Cooperom a ďalšími štyrmi ľuďmi na palube. Za ním sa vydávajú, mimo Cooperovho dohľadu, dve stíhačky Convair F-106 Delta Dart a cvičné prúdové lietadlo Lockheed T-33, ktoré sa však muselo zakrátko vrátiť kvôli nedostatku paliva.
Na palube boeingu vládne Cooper pevnou rukou, prikazuje posádke aby sa zavrela v kokpite a nevychádzala. Okolo 20.00 signalizácia lietadla prezrádza, že sa Cooper chystá vyskočiť, keď otvára zadný východ. Posádka ponúka Cooperovi pomoc, čo on odmieta. O 20:13 zaznamenali piloti v správaní lietadla zmenu, ktorá naznačovala, že Cooper Boeing opustil.
O 22:15 pristálo lietadlo v Rene za asistencie FBI a polície. Prehliadka lietadla odhaľuje, že únosca naozaj zmizol aj s peniazmi. FBI okamžite spustil pátranie, vyrobil niekoľko Cooperových kresieb a zobral z lietadla odtlačky. Jedným z vypočúvaných sa stal aj známy kriminálnik D. B. Cooper z Oregonu. Jeho možné zapojenie bolo zakrátko vyvrátené, ale niektorí horliví reportéri ho uviedli ako páchateľa. Odvtedy si verejnosť pamätala ako únoscu D. B. Coopera, hoci ten sa pri priehradke na letisku predstavil iba ako Dan Cooper.
Stovky agentov, policajtov a vojakov potom celé mesiace prehľadávali predpokladanú oblasť pristátia. Za únoscom sa totiž zavrela zem. Piloti stíhačiek nevideli otvorenie padáka, preto sa pracovalo s variantom, že sa mohol Cooper pri zoskoku z rýchlo letiaceho boeingu zabiť. Lenže okolo ôsmej večer už vládla takmer tma, a tak piloti padák vôbec nemuseli vidieť, namietali experti.
Výsledok pátrania? Nájdená kostra. Tú však forenzní experti označili za pozostatok vraždy ženy, zrejme indiánky. Neskôr odborníci vypočítali, že pátranie v rokoch 1971 a 1972 zrejme probiehalo v zlých oblastiach. Prvý ozajstný dôkaz sa našiel až v roku 1978. Vtedy lovec jeleňov objavil tabuľku s inštrukciami na spustenie schodov v Boeingu 727, a to 21 kilometrov východne od Castle Rock vo Washingtone.
Agenti FBI potvrdili, že ide skutočne o dôkaz z Cooperovho letu. O dva roky neskôr prišla ozajstná bomba. Osemročný Brian Ingram objavil pri rieke Columbia tri balíčky z výkupného. Bankovky sa takmer rozpadávali, napriek tomu ich bolo možné identifikovať. Prvotné nadšenie a správy o skorom rozriešení záhady ale čoskoro vystriedali rozpaky. Prevažovalo totiž viac otázok ako odpovedí.
Ako sa tam peniaze dostali? Bola to skrýša? Alebo peniaze priniesol prúd rieky? Ak naozaj priplávali, ako je možné, že tri balíčky boli pohromade a napriek tomu v nich chýba desať bankoviek? Odborníci na vodné prúdenie navyše tvrdili, že rieka mala vyplaviť bankovky o mnoho rokov skôr. Objavilo sa tak veľa teórií - peniaze vraj mohli premiestniť divé zvieratá, alebo ľudia. Ďalšia teória tvrdila, že Cooperovi časť peňazí vo vzduchu odletela. Žiadna z teórií ale presne nezodpovedala nálezu.
Faktom je, že tabuľka a tri balíčky peňazí sú jediné nájdené dôkazy po Cooperovi mimo lietadla. Niektorí bádatelia uvádzajú, že ďalšie dôkazy zničila v roku 1981 veľká erupcia sopky Mount St. Helens.
V roku 2007 oznámil FBI, že má k dispozícii tri vzorky DNA z Cooperovej kravaty, ktorú nechal v lietadle. Neskôr ale policajti priznali, že vôbec nevedia, či vzorky naozaj patrili únoscovi.
Kto teda bol tajomný Dan Cooper a aký bol jeho osud? Agenti určili, že poznal okolie Seattlu zo vzduchu a mohol to teda byť veterán vojenského letectva, ktorý si ako prezývku zvolil meno belgického komiksového hrdinu, letca a parašutistu kanadského letectva.
„Pôvodne sme si mysleli, že bol Cooper skúseným parašutistom, možno že sa tým živil aj v armáde,“ hovoril špeciálny agent Larry Carr, ktorý velil pátraciemu tímu FBI od roku 2006 až do jeho vlaňajšieho rozpustenia. „Až po niekoľkých rokoch sme zistili, že to jednoducho nie je pravda. Ani skúsený parašutista by totiž nevyskočil v úplnej tme, daždi a do vetra s rýchlosťou vyše 300 km/h, navyše v úplne nevhodnom civilnom oblečení. Jednoducho by to bolo veľmi riskantné. Takisto nepožiadal o helmu a vybral si starý a technicky strašný padák. Nemal ani žiadnu ochranu proti extrémnemu chladu, skákal totiž v teplote -57 °C.“
FBI preto od začiatku neveril, že Cooper zoskok prežil. „Skok do divočiny bez plánu, správneho vybavenia a v takých strašných podmienkach? Pravdepodobne sa mu ani neotvoril padák,“ myslí si Carr.
Napriek tomu FBI počas tých rokov vyšetroval celý rad podozrivých, ale nikdy žiadny priamy dôkaz nedokázal spojitosť s únosom.
Začiatkom júla 2016 napokon FBI oznámil, že končí s aktívnym vyšetrovaním a dá prednosť urgentnejším prípadom. Zložky skončili v archíve a záhada únosu Boeingu 727 zostala neobjasnená. Už navždy?