Britský obchodník Henry Lindfield bol prvým vodičom automobilu, ktorý sa stal obeťou dopravnej nehody. Osudnou sa mu stala neprimeraná rýchlosť.
Spolu so svojím osemnásťročným synom Bernardom sa Lindfield vydal 12. februára 1898 z Londýna do Brightonu, kde sa narodil a kde aj žil. V kopci ulice Russell Hill na území Veľkého Londýna stratil kontrolu nad vozidlom a nezvládnuteľnú jazdu ukončil až náraz do stromu.
Príčinou havárie bola v tom čase nepovolená rýchlosť 30 kilometrov za hodinu a následné zlyhanie bŕzd. Lindfield po náraze uviazol vo vraku auta a nohu, ktorú mal zakliesnenú medzi motorom a stromom, mu museli napokon v nemocnici amputovať. V dôsledku pooperačného šoku ale nasledujúci deň zomrel.
Jeho syn Bernard po náraze z automobilu vyletel a vyviazol z nehody prakticky bez zranení. Spolu s bratom a sestrou sa ale stal sirotou, pretože ich matka zomrela päť rokov predtým.
Vôbec prvou obeťou automobilového veku sa stala 44-ročná Angličanka Bridget Driscollová, ktorú v londýnskom Crystal palace zrazil automobil idúci údajne „hroznou rýchlosťou 6,5 kilometra za hodinu“ 17. augusta 1896. Matka dvoch detí zomrela na mieste na zranenie hlavy.
Vyšetrovanie nehody bolo uzavreté s tým, že išlo o „náhodnú smrť“, a dvadsaťročného vodiča Arthura Jamesa Edsalla z ničoho neobvinili. „Druhýkrát sa už niečo také, dúfajme, nestane,“ povedal vtedy šokovaný vyšetrovateľ tejto nehody.
Táto havária sa stala pár týždňov po tom, ako nový britský zákon zvýšil rýchlostný limit pre automobily na 14 míľ za hodinu (23 km/h), z pôvodných dvoch míľ za hodinu v mestách a štyroch míľ za hodinu na vidieku. Zároveň vtedy zrušil predpis, podľa ktorého museli byť pri každej jazde motorového vozidla okrem vodiča prítomní ďalší dvaja ľudia. Jedným bol hasič, ktorý mal zasiahnuť v prípade požiaru motora a druhým bežec, ktorý musel utekať vo vzdialenosti 60 yardov (asi 55 metrov) pred vozidlom a mávať červenou zástavou, aby upozornil, že sa blíži automobil.