Pred 35 rokmi došlo v libanonskom Bejrúte k prvému veľkému teroristickému útoku radikálnych islamistov na západné ciele. Dvaja samovražední útočníci usmrtili viac než 300 ľudí, z toho 241 amerických a 58 francúzskych vojakov.
Jeden z najhorších útokov na západné ciele vo svete od druhej svetovej vojny viedol k odchodu západných síl z Libanonu, čím zmenil situáciu na Blízkom východe a výrazne posilnil islamistov.
V Libanone, kde zúrila od roku 1975 občianska vojna, bolo na začiatku osemdesiatych rokov asi 1 400 Američanov, 1 500 Francúzov a 1 400 Talianov. V tom čase sa začali množiť útoky na vojakov týchto mierových síl.
Jasným signálom budúcej zmeny bol bombový útok moslimských radikálov na budovu amerického veľvyslanectva v Bejrúte 18. apríla 1983, pri ktorom zahynulo 63 ľudí, vrátane 17 Američanov.
A potom prišli dva výbuchy 23. októbra 1983, pri ktorých boli zničené budovy americkej námornej pechoty a francúzskych jednotiek v Bejrúte.
K prvému samovražednému útoku došlo dvadsať minút po šiestej ráno miestneho času na medzinárodnom letisku na juhu Bejrútu, kde sídlila americká námorná pechota. Žltý dodávkový mercedes prerazil plot z ostnatého drôtu, zničil strážnicu a vošiel do budovy, kde explodoval. Výbuch so silou 5,5 tony výbušniny zrovnal so zemou štvorposchodový dom a zabil 241 amerických vojakov a jedného libanonského civilistu, ďalších viac než 60 Američanov utrpelo zranenia.
O dve minúty neskôr sa podobný akt odohral v budove francúzskych jednotiek v objekte Drakkar v západobejrútskej štvrti Ramlat Bajdá. Tam dodávka explodovala v garážach a zničila osemposchodový dom. Zahynulo 58 francúzskych vojakov a päť libanonských civilistov. Celkovo pri dvoch explóziách prišlo o život 307 ľudí a 75 bolo zranených.
Pre Francúzov išlo o najhoršiu vojenskú stratu od konca alžírskej vojny v roku 1962, Američania stratili pri tomto útoku najviac vojakov v jednom dni od ofenzívy Tet počas vojny vo Vietname v januári 1968.
Americký prezident Ronald Reagan to označil za „opovrhnutiahodný čin“ a vyhlásil, že jednotky zostanú v Libanone. Rovnako sa vyjadril francúzsky prezident François Mitterrand. Stiahnutie ale prišlo vzápätí. Vo februári 1984 nariadil Reagan odchod Američanov, v tom istom mesiaci odišli aj talianski vojaci a stiahnutie skompletizovali Francúzi v marci 1984.
K atentátom sa prihlásila neznáma organizácia Islamský džihád, čo bol podľa pozorovateľov vojenský názov v tom čase ešte anonymného hnutia Hizballáh (oficiálne ohlásil vznik v roku 1985), vyzbrojovaného Iránom. Hizballáh, Irán, ale aj Sýria, ktorá bola zo spoluúčasti na atentáte takisto podozrievaná, dodnes odmietajú akékoľvek zapojenie do bombových útokov. Irán mal pozostalým a poškodeným vyplatiť odškodné, ktoré bolo stanovené na 2,65 miliardy dolárov, čo ale odmietol.
Dva roky po útokoch obvinili Spojené štáty z ich zorganizovania jedného zo zakladateľov Hizballáhu, Imada Mughniyaha. Toho sa nepodarilo nikdy chytiť a napokon prišiel o život pri výbuchu auta vo februári 2008 v Sýrii.
Napriek tomu, že Spojené štáty nepodnikli bezprostredne po útokoch z 23. októbra 1983 žiadnu odvetnú vojenskú akciu, smrť popredného šiítskeho duchovného šejka Mohameda Husajna Fadlalláha je pripisovaná práve im. Muž, považovaný za ideového vodcu Hizballáhu zahynul 8. marca 1985, keď pred jeho domom v Bejrúte vybuchla bomba. Tento útok si vyžiadal viac než 80 mŕtvych a 200 zranených. Podľa novín Washington Post a New York Times mala libanonských agentov, ktorí túto akciu uskutočnili, vycvičiť a financovať CIA. Americká spravodajská služba ale takéto informácie poprela.