Viaceré mestá Spojených štátov zachvátila 30. októbra 1938 priam hysterická panika. Ľudia brali útokom obchody, zamykali sa s rodinami vo svojich domoch, matky s deťmi utekali do lesov. Stačil na to jeden rozhlasový program, Orsonom Wellesom spracovaný sci-fi román britského spisovateľa H. G. Wellsa Vojna svetov, ktorý mal podobu mystifikačného spravodajstva. Boli však jeho dopady skutočne také, ako sa hovorí?
Koncom tridsiatych rokov minulého storočia zúril v americkom mediálnom priestore tvrdý konkurenčný boj. Vydavateľov novín znepokojuje rastúca popularita rozhlasu, ktorý sa aj na úkor ich titulov dostáva čoraz viac do popredia. Rivalita však vládne aj medzi samotnými rozhlasovými stanicami, najmä medzi spoločnosťami NBC a CBS.
Každá sa pochopiteľne snaží k svojmu vysielaniu pritiahnuť čo najviac poslucháčov, ideálne v najvychytenejšom čase – v nedeľu večer medzi ôsmou a deviatou. Najväčší kus koláča si v ňom ukrajuje už dlhodobo NBC, ktorá vtedy vysiela šou populárneho komika a bruchovravca Edgara Bergena.
Vedenie konkurenčnej CBS to chce pochopiteľne zmeniť. Oslovuje teda 23-ročného herca a režiséra Orsona Wellesa, ktorý v tom čase vo svojom newyorskom Mercury Theatre s úspechom inscenuje Shakespearovu tragédiu Julius Caesar. Diskusie vyvoláva najmä jej kontroverzné poňatie – Welles totiž protagonistov hry obliekol do uniforiem pripomínajúcich talianske fašistické a nemecké nacistické. V júli 1938 s ním teda CBS podpisuje zmluvu na realizáciu série rozhlasových inscenácií, založených na klasických literárnych dielach.
Sprvu sa však jeho program The Mercury Theatre on the Air, v rámci ktorého uvádza napríklad adaptácie románov Dracula, Ostrov pokladov, Gróf Monte Christo či Cesta okolo sveta za 80 dní, nestretáva s takým ohlasom, aký by obe strany očakávali. To sa však má čoskoro zmeniť.
Na halloweensky večer zaraďuje Welles do programu rozhlasovú inscenáciu podľa sci-fi románu Herberta Georga Wellsa Vojna svetov. Príbeh, popisujúci inváziu mimozemšťanov z Marsu prenáša scenárista Howard Koch do prítomnosti a amerických reálii. A nielen to. Celý program má simulovať bežné rozhlasové vysielanie s aktuálnymi informáciami a hudobnými predelmi.
Ľudia, ktorí si o ôsmej večer 30. októbra 1938 naladia rozhlasovú stanicu CBS, ho tak aj skutočne vnímajú. Nie každý totiž zaregistruje alebo si v priebehu nasledujúcich minút uvedomí úvodné ohlásenie moderátora, že počúvajú dramatizáciu slávneho románu Vojna svetov.
„Dámy a páni, mám pre vás dôležitý oznam. Hoci sa to môže zdať akokoľvek neuveriteľné, vedecké dôkazy i naše vlastné pozorovanie nevyhnutne vedú k domnienke, že podivné bytosti, ktoré dnes večer pristáli v poľnohospodárskej oblasti New Jersey, sú predvojom inváznej armády z planéty Mars!“ ozýva sa z rádioprijímačov hlas Orsona Wellesa, ktorý vystupuje v úlohe reportéra Carla Phillipsa.
Raz oznamuje, že je práve v observatóriu v Princetone, ktorého pracovníci zaznamenali silné otrasy spôsobené dopadajúcimi objektmi z vesmíru, o chvíľu sa hlási z farmy, neďaleko ktorej práve pred chvíľou pristála marťanská loď a opisuje tvory, ktoré z nej vychádzajú. „Je ich veľmi veľa, sú veľkí, ich mokrá koža sa leskne, majú škaredé pohľady a z papúľ v tvare písmena V sa ozýva syčanie,“ farbisto vykresľuje Welles alias Phillips údajných mimozemských votrelcov, ktorých majú byť podľa jeho slov tisíce.
Jeho „spravodajské“ vstupy pôsobia dôveryhodne aj vďaka tomu, že sa vo vysielaní striedajú s koncertom orchestra. Miestami do nich síce vstupuje aj moderátor upozorňujúci poslucháčov, že počúvajú dramatizáciu románu Vojna svetov, prakticky nikto si to v rozrušení zo senzácie neuvedomuje. Takisto málokomu napadne, ako sa reportér, ktorý naživo vstupuje do vysielania, dokáže v priebehu pár minút premiestniť o desiatky kilometrov ďalej...
A Phillips pokračuje. Opisuje zúrivé ale beznádejné boje armády s Marťanmi, hovorí o stovkách a tisíckach mŕtvych, ktorých majú votrelci na svedomí. „Armáda je proti smrtiacim lúčom vychádzajúcim zo zbraní votrelcov bezbranná. Počujeme výbuchy. Zostala posledná vysielacia stanica. Je treba evakuovať mesto, opustite New York,“ kričí vzrušene do mikrofónu v rámci rozhlasovej hry, ktorú na začiatku údajne počúvalo milión a na konci už šesť miliónov ľudí.
Mnohých sa zmocňuje strach a v panike sa snažia pred marťanskou hrozbou zachrániť ako sa dá. Vybiehajú zo svojich domov na ulice a bežia preč, iní nakladajú do áut najnutnejšie veci a skutočne opúšťajú mestá, ďalší hľadajú bezpečie v podzemných staniciach metra, niektorí radšej páchajú samovraždu len aby ich nedostali Marťania, nehovoriac o stovkách infarktov.
Podľa historických prameňov v osudný večer asi 1,7 milióna poslucháčov uverilo, že ide o skutočnú inváziu z Marsu a ďalších 1,2 milióna ľudí pri prijímačoch bolo vydesených. O tom, čo Wellesova rozhlasová dramatizácia Vojny svetov spôsobila informujú už na druhý deň takmer všetky americké noviny.
Bol však jej dosah skutočne taký? Desaťročia tradovanú legendu o masovej panike a davovej psychóze spôsobenej údajným útokom mimozemšťanov pred časom spochybnil americký webový magazín Slate. Analýza dobových i neskorších prameňov totiž podľa neho ukázala, že dosah Wellesovej dramatizácie Vojny svetov nebol až taký rozsiahly.
Odvolal sa napríklad na prieskum spoločnosti CE Hooper, ktorá sa v tridsiatych rokoch zaoberala počúvanosťou rozhlasových staníc. Telefonickú anketu robila aj večer 30. októbra 1938 a z jej výsledkov vyplýva, že stanicu CBS vysielajúcu Vojnu svetov počúvali v tom čase iba dve percentá skúmaných domácností.
V rozpore s informáciami o masovej hystérii má byť aj svedectvo pamätníka publikované v roku 1954 v New York Daily News, ktorý hovoril o tom, že v osudný večer bol v uliciach mesta obvyklý ruch. Zvýšený nápor pacientov s prípadmi šoku, infarktu či podozrením naň v súvislosti so spomínaným rozhlasovým vysielaním nezaznamenali v ten večer ani v nemocniciach a rovnako nepravdivé boli aj správy o samovraždách. Noviny ich síce na konci októbra a začiatku novembra 1938 prinášali, neuvádzali však žiadny konkrétny príbeh. Na políciu či do rádia síce volalo niekoľko rozrušených ľudí z New Jersey, kde mali mimozemšťania pristáť, ich počet však nebol veľký.
Ako teda vznikla legenda o masovej panike spôsobenej vysielaním dramatizácie Vojny svetov? Podľa serveru Slate sa pod ňu okrem iného výrazne podpísal konkurenčný boj medzi médiami a novinové tituly. Využili situáciu, aby mohli zaútočiť na rozhlas a zdiskreditovať ho ako nedôveryhodné spravodajské médium tým, že zveličili dopady Wellesovho programu.
Ak by boli naozaj také, ako sa dodnes uvádza, je veľmi pravdepodobné, že spoločnosť CBS prípadne Orson Welles by boli za program sankcionovaní Federálnou komunikačnou komisiou. To sa však nielenže nestalo, ale komisia dokonca pri neskorších konaniach o obnovení vysielacej licencie zamietala sťažnosti týkajúce sa programu Vojna svetov.
Orsonovi Wellesovi ale v konečnom dôsledku táto rozhlasová adaptácia pomohla. Škandál mu priniesol nevídanú zmluvu s menším hollywoodskym štúdiom RKO Radio Pictures a v lete 1940 preň vytvoril dielo, ktoré dodnes filmoví historici rozoberajú záber po zábere. Fiktívnu rekonštrukciu života mocného tlačového magnáta zostavenú z výpovedí jeho blízkych nazval Občan Kane a v roku 2002 bola práve táto snímka výberom viac než 250 režisérov a kritikov z celého sveta zvolená za najlepší film všetkých čias.