Göring. To meno vyvolávalo strach aj nádej, nenávisť, ale tiež vďaku za záchranu života. Záležalo však, ktoré krstné meno stálo pred ním. Kým Hermann Göring bol jedným z najmocnejších mužov nacistickej ríše, neskôr odsúdený na smrť, jeho o dva roky mladší brat Albert hitlerovský režim nenávidel. Pred smrťou v koncentračných táboroch zachraňoval Židov i Čechov pracujúcich pre ním riadený priemyselný gigant Škoda.
Rozdiely medzi oboma mužmi boli zjavné už od útleho detstva. Bratia sa líšili tak po fyzickej stránke, ako aj povahami. O dva roky starší Hermann bol modrooký blondiak, sebavedomý vodca partie, kým čiernovlasý, v mladých rokoch svojím spôsobom smutný a do vnútra zahľadený Albert predstavoval pravý opak.
Obaja vyrastali v prepychu, Hermann vyštudoval vojenskú školu, počas prvej svetovej vojny bol esom nemeckého letectva a neskôr sa vrhol na politickú kariéru v nacistickej strane. Albert vyštudoval termodynamiku a odsťahoval sa do Rakúska. Ich politické názory na seba narazili v roku 1930, keď sa starší z bratov stotožnil s myšlienkou nacizmu, kým bonviván Albert zvrátenú ideológiu od začiatku odsudzoval.
Ako zachrániť Škodovku
Keď sa 15. marca 1939 začali cez českú hranicu valiť do vnútrozemia nemecké okupačné sily, nad plzenskou Škodovkou, strojárskym podnikom svetovej úrovne, sa sťahovali čierne mraky. Nemeckí veľkopriemyselníci ju chceli zlikvidovať a stroje previezť do Nemecka.
„V máji prišiel do Prahy dlhoročný zástupca Škodovky v Rumunsku Rakúšan Bruno Seletzky. ‚Mám východisko,‘ navrhol predsedovi správnej rady Vilémovi Hromádkovi a generálnemu riaditeľovi Adolfovi Vamberskému,“ popisuje nasledujúci vývoj plzenských závodov Škoda spisovateľ Karel Pacner. „Seletzky vtedy vyhlásil: Vymenujte za obchodného riaditeľa pre Balkán Alberta Göringa, brata ríšskeho ministra letectva, ktorý teraz vedie nemeckú filmovú spoločnosť Tobis-Klangfilm v Ríme. Albert je Rakúšan a antinacista, pomôže vám!“ pokračuje.
Göring mladší funkciu prijal a „skryl“ pod seba ešte Zbrojovku Brno, ktorá bola so Škodovkou v zbrojnej únii. Elegantný štyridsiatnik k životu pristupoval s miernou ľahkomyseľnosťou, ľudia ho ako vtipného spoločníka často vyhľadávali a on sám si rád užíval v dobré pitie, luxusné hotely a ženy.
Láska k prepychu bola jedným z mála rysov, ktoré mal Albert so svojím bratom spoločné. Na rozdiel od neho ale nebol chladný a brutálny nacista a Čechov vraj slovami „Heil Hitler“ nikdy nezdravil, používal typické rakúske „Grüss Gott“.
Albert Göring sa snažil využívať svoj vplyv aj v situáciách, keď jeho zamestnancov zatýkalo gestapo. Občas údajne použil aj podpis svojho brata, alebo poslal nákladné autá do táborov, kde vyžadoval robotníkov, ktorých potom nechal ujsť.
Keď pri niečom Alberta chytili alebo keď ho dokonca zatklo gestapo, opäť rýchlo využil vplyv svojho brata ako jedného z najbližších spolupracovníkov Adolfa Hitlera.
Odpor k nacizmu
Albert provokoval. Raz sa napríklad zaradil do skupiny židovských žien, ktoré boli nútené drhnúť ulice. Keď ho dôstojník SS vyzval, aby sa identifikoval, a uvidel jeho papiere, obliala ho horúčava. Celú skupinu následne prepustil, aby brat maršala letectva nebol verejne zosmiešnený.
Na Göringa mladšieho si netrúfli ani dvaja brutálni vládcovia nad protektorátom – Reinhard Heydrich a K. H. Frank. Hermann si síce brata niekoľkokrát pozval „na koberec“ a vynadal mu, ten jeho varovania ale nebral vážne, hádal sa s ním a obyčajne si presadil svoje. Obaja bratia sa totiž napriek priepastným rozdielom v názoroch mali stále radi.
S koncom vojny sa Albert rozhodol vydať Američanom a objasniť svoj vzťah s neslávne známym bratom. Bol ale zatknutý a poslaný do väznice pre vojnových zločincov v Norimbergu, kde obýval celu len o poschodie vyššie než Hermann. Američania následne odovzdali Alberta československej justícii. Pred ňou sa však vďaka svedectvám mnohých zachránených z nacistických lágrov, väzníc či koncentračných táborov Albert obhájil a v roku 1947 odišiel do Rakúska. Jeho starší brat bol odsúdený na trest smrti obesením, ktorému sa vyhol samovraždou.
Alberta Göringa však v ďalších rokoch prenasledovala smola aj tieň krutého brata. Nezohnal prácu, opustila ho česká manželka, a tak nakoniec odišiel do Nemecka, kde v roku 1966 zomrel ako nemajetný občan.
Mafián Al Capone vraždil, jeho brat stíhal zločincov
Vo chvíli, keď Albert Göring opúšťa ako slobodný človek Československo, zomiera na druhej strane Atlantiku jeden z najznámejších mafiánov Ameriky Al Capone. Jeho prezývka Scarface, čiže Zjazvená tvár, poukazuje na dlhú jazvu od noža, ktorá zostala budúcemu mafiánskemu bosovi po tom, čo urazil ako sedemnásťročný barman a vyhadzovač v jednej osobe ženu iného mladistvého gangstra.
Al Capone vychodil iba pár tried základnej školy, po útoku na učiteľa ho ako 14-ročného zo štúdia vylúčili, a preto si zvolil život na ulici. Kradol, predával cigarety a bojoval s pouličnými gangami. V 22 rokoch už organizoval v Chicagu prostitúciu a kvôli prohibícii vyhlásenej v januári 1920 aj predaj a výrobu nelegálnej whisky.
Caponeho rodičia emigrovali do Spojených štátov z talianskeho Neapola v roku 1894 a mali celkom sedem synov a dve dcéry. Najstarší Vincenzo stál na opačnej strane barikády než jeho brat Al. Aj on ušiel v 16 rokoch z domu a usadil sa o dvetisíc kilometrov ďalej na západ, v štáte Nebraska. Zmenil si meno na Richard Hart a stal sa z neho federálny agent, ktorý bojoval počas prohibície proti výrobe a pašovaniu nelegálneho alkoholu – proti podniku, na ktorom jeho mladší brat s pomocou únosov a vrážd zarobil milióny dolárov.
Lenže Al sa tiež rád prezentoval pred novinármi ako ten, kto rozdáva chudobným, a novinári časom objavili pravý pôvod policajta Harta. Ten sa musel kvôli publicite presťahovať a venoval sa kriminalite v indiánskych rezerváciách. Objasnil približne dvadsať vrážd a nakoniec sa stal sudcom.
Bolo to približne v čase, keď bol Al Capone za krátenie daní odsúdený na 11 rokov väzenia. Vincenzo zomrel ako 60-ročný na infarkt, Al Capone ako 48-ročný na zlyhanie srdca. V tom čase už bol z bývalého obávaného gangstra v dôsledku syfilisu iba dementný invalid.