Koncom sedemdesiatych rokov patrila Čína, ktorá mala za sebou bezmála tridsaťročnú éru vlády Mao Ce-tunga, k najchudobnejším štátom sveta. Cestou k zlepšeniu katastrofálnej situácie krajiny sa stal rozsiahly program reforiem iniciovaný Teng Siao-pchingom, schválený na zasadnutí ústredného výboru čínskej komunistickej strany, ktoré sa začalo 18. decembra 1978.
Program viedol k zlepšeniu životnej úrovne obyvateľstva a k otvoreniu sa Číny pre zahraničný obchod, techniku a investície.
Zaslúžilý stranícky káder a veľký pragmatik Číny Teng Siao-pching (1904 - 1997) pritom v žiadnom prípade neplánoval opustenie systému vlády jednej strany. Pri zachovaní zavedených politických poriadkov a „diktatúry proletariátu“ chcel iba oživiť hospodárstvo.
Teng Siao-pching (pôvodným menom Teng Si-sien), ktorý v mladosti niekoľko rokov pracoval vo Francúzsku, kde sa aj zapojil do komunistického hnutia, potom študoval v Moskve a po návrate domov sa zúčastnil občianskej vojny i boja proti japonskej okupácii, sa do centra moci v Pekingu dostal začiatkom päťdesiatych rokov. Pomaly stúpal v straníckej hierarchii, až sa ako člen politického byra stal jedným zo šiestich najmocnejších mužov Číny.
Po vypuknutí takzvanej proletárskej revolúcie v roku 1966 ho ultraľavičiari obvinili z presadzovania „kapitalistickej“ cesty, bol zosadený a niekoľko rokov pracoval ako robotník na vidieku. V roku 1972 sa s podporou premiéra Čou En-laja vrátil do mocenských štruktúr ako podpredseda vlády a počas piatich rokov tvrdých bojov o moc jeho politická frakcia napokon získala najväčší vplyv.
Hoci si Teng Siao-pching počas celej politickej kariéry formálne ponechával iba nižšie stranícke a štátne funkcie od roku 1978 až do konca svojho života bol považovaný za faktického vládcu krajiny.
Reformný program, ktorý presadil na sklonku sedemdesiatych rokov, spočíval v takzvaných štyroch modernizáciách, ktoré pokrývali oblasť poľnohospodárstva, priemyslu, vedy a techniky a armády. Ďalším pilierom reforiem bola politika „otvorených dverí“, čiže platforma pre otvorenie Číny svetu.
Zavádzanie reforiem v celoštátnom meradle predchádzalo ich testovanie na regionálnej úrovni. Kľúčovou oblasťou sa stalo poľnohospodárstvo, v ktorom boli zamestnané viac než dve tretiny čínskych pracujúcich.
Charakteristickým rysom prvej fázy reforiem bola decentralizácia riadenia. V poľnohospodárstve sa ustúpilo od kolektivizácie sovietskeho typu a právomoci sa presunuli na úroveň rodín a malých vidieckych družstiev. Väčšiu mieru autonómie získali aj miestne a štátne podniky.
V rámci otvárania sa svetu boli už v januári 1979 oficiálne nadviazané diplomatické vzťahy so Spojenými štátmi americkými, ktoré sa zakrátko stali jedným z najväčších investorov. Vznikli zvláštne ekonomické zóny a pobrežné mestá, ktoré boli tradičnými centrami obchodu, sa začali znova prebúdzať k životu.
Prísun zahraničných investícií pomáhal najmä rozvoju ľahkého priemyslu, ktorého výrobky zaplavili svet. Vďaka Tengovým reformám tak čínska ekonomika odštartovala dodnes trvajúci rast, ktorý sprevádza aj rast čínskeho vplyvu vo svetovej politike.