Pod tlakom vrcholiacej vlny celonárodných ľudových nepokojov opustil 16. januára 1979 posledný iránsky monarcha svoju vlasť. Mohammad Rezá Šach, v poradí druhý panovník dynastie Pahlaví, nastúpil v ten deň do kokpitu svojho Boeingu 707, ktorý sám pilotoval, a odletel s rodinou na dovolenku, z ktorej sa do Iránu už nikdy nevrátil.
Odchod šacha do zahraničia predznamenal pád vo svete uznávanej, viac než 2 500 rokov starej monarchie. Regionálnu veľmoc v oblasti Perzského zálivu, dobre vyzbrojenú Veľkou Britániou a Spojenými štátmi, vystriedal 1. apríla 1979 republikánsky režim islamských fundamentalistov, vedený ajatolláhom Chomejním.
Mohammad nastúpil na trón v roku 1941 ako dvadsaťdvaročný mladík. Po nástupe utužil upadajúce zahraničnopolitické spojenectvo s Britániou a Sovietskym zväzom a vyhlásil vojnu nacistickému Nemecku, s ktorým mal dobré vzťahy jeho otec Rezá chán. Po druhej svetovej vojne potom odštartoval vlastné, liberálnejšie reformy, tvrdo však potláčal šírenie ľavicových tendencií a neskôr aj akúkoľvek politickú či duchovnú opozíciu.
Obyvateľstvo si šach, narodený 26. októbra 1919, popudil aj presadzovaním západného štýlu života, záľubou v plánovaní, velikášskych projektoch a prebujnelou korupciou. Nespokojnosť obyčajných Iráncov, podporovaná náboženskou propagandou duchovenstva, vyvrcholila v roku 1978 rozsiahlymi nepokojmi.
Po úteku odsúdil šacha v neprítomnosti mimoriadny islamský revolučný súd na trest smrti. Posledný iránsky monarcha žil postupne v niekoľkých krajinách, smrť ho zastihla v Káhire. Egyptský prezident Anvar Sadat mu nechal vystrojiť štátny pohreb.