Prvá svetová vojna priniesla okrem nového usporiadania sveta, obrovských strát na životoch a hospodárskych problémov aj technický pokrok. Potreby vojakov na oboch stranách pomohli v rozšírení automobilov, asi najväčší pokrok ale zaznamenalo letectvo.
Ku koncu vojny výrobcovia už dokázali stavať lietadlá schopné uniesť tonu bômb na vzdialenosť viac než 1 500 kilometrov. Po skončení bojov sa potom tieto pre armádu nepotrebné veľkolietadlá uplatnili aj v preprave pasažierov a nákladu.
Za začiatok civilnej leteckej dopravy sa považuje cesta, ktorú 8. februára 1919 podnikol francúzsky pilot Lucien Bossoutrot. So strojom Farman F.60 Goliath, čo bol dvojmotorový dvojplošník vyvinutý na konci vojny, odštartoval krátko pred poludním z letiska v Toussus-le-Noble ležiaceho juhozápadne od Paríža. Po dva a pol hodinách letu a zhruba 350 kilometroch stroj s tuctom pasažierov na palube úspešne dosadol na trávnatú plochu v Kenley na južnom predmestí Londýna.
Kvôli prekážkam, ktoré britské úrady robili so získaním povolenia pre civilný let, vtedy použili Francúzi malý trik. Všetci cestujúci na palube „Goliáša“ boli bývalí vojenskí letci, ktorí si pre historický let znovu obliekli uniformy a pre každý prípad mali so sebou aj rozkaz na cestu. Ten ale nakoniec nebolo treba, od Britov sa pasažieri i posádka dočkali vrelého prijatia a o deň neskôr sa vydali na spiatočnú cestu do Francúzska. Vďaka priaznivému vetru boli na domovskom letisku dokonca o 20 minút rýchlejšie.
Len o pár dní neskôr potom Bossoutrot podnikol na rovnakom type ďalší priekopnícky dopravný let, tentokrát na trase Paríž-Brusel. Medzi pasažiermi bol vtedy aj továrnik Henri Farman s manželkou.
Tým sa ale pionierske kúsky tohto aviatika neskončili – už v auguste 1919 doviezol ôsmich pasažierov a tonu zásob z Paríža cez Casablanku do Dakaru. Náročná cesta, dlhá viac než 4 500 kilometrov, mu trvala päť dní. Podobné priekopnícke diaľkové lety začali zakrátko podnikať aj ďalší a počas roka 1920 sa už naplno rozbehla pravidelná doprava.
Lietadlo Farman Goliath, ktoré ako bombardér už nestihlo zasiahnuť do bojov prvej svetovej vojny, vďaka tomu čakala dlhá a úspešná kariéra v aerolinkách (hoci sa nestratil ani v armáde). Na svoju dobu to totiž bol veľký, ľahko ovládateľný a pre cestujúcich veľmi pohodlný stroj.
Rozpätie krídel dosahovalo 26,5 metra (takmer rovnako ako majú dnešné Boeingy 737), cestujúci sedeli v pohodlných prútených kreslách – osem bolo za otvoreným priestorom pre pilota a mechanika, štyri v presklenej prednej časti.
„Goliáši“ hrali významnú úlohu aj v rozvoji dopravného letectva v Československu. V roku 1924 sa vylepšený model so silnejšími motormi predstavil na leteckej výstave v Prahe a ministerstvo dopravy sa rozhodlo zaradiť typ do leteckého parku Československých aerolínií. Ako bolo vtedy zvykom, priamo od výrobcu sa kúpil iba jeden vzorový kus, ďalšie potom vyrobili v licencii domáce továrne Avia a Letov.
Do služieb Československých aerolínií sa ale prvé z nich dostali až na jeseň 1927, viac než osem rokov po tom, ako vo Francúzsku vzlietol prototyp. V rovnakom období už pritom na oblohe v Európe i USA lietali modernejšie a rýchlejšie dopravné lietadlá, „Goliáši“ im ale ešte istý čas mohli konkurovať aspoň pohodlím. Začiatkom tridsiatych rokov, keď sa na rysovacích doskách pomaly rodili americké Douglasy DC-2 (predchodcovia vojnových Dakot) alebo nemecké trojmotorové Junkersy Ju 52, však už boli Farmany Goliath pre aerolínie beznádejne zastarané.
