Keď ráno 14. marca 1939 dostali čitatelia do rúk čerstvé vydanie ľudáckeho denníka Slovák, z hlavnej správy sa dozvedeli, že Jozef Tiso, nedávno odvolaný predseda autonómnej vlády, bol pozvaný na okamžitú návštevu k Adolfovi Hitlerovi a odcestoval do Berlína. „Cesta má za cieľ vyjasniť terajšiu situáciu,“ znela posledná veta správy.
V čase, keď ju čítali, však už bola situácia vyjasnená a Tiso sa vracal do Bratislavy, kde predstúpil pred snem, ktorý krátko po poludní vyhlásil samostatný Slovenský štát. V nasledujúcich dňoch prinášajú noviny informácie o gratuláciách, ktoré vláda novovzniknutého štátu dostáva z domova i zo zahraničia. Jeden telegram, ďakovný, však smeruje aj z Bratislavy do Berlína.
„Slovenský národ, plný radosti nad samostatnosťou svojho štátu, pozdravuje veľkého vodcu nemeckého národa. Pociťuje k vodcovi nemeckého národa povinnosť vďačnosti, že v Mníchove umožnil uplatnením národného princípu tvoriť vlastný štát,“ píše v ňom minister zahraničných vecí Slovenského štátu Ferdinand Ďurčanský.
Pripomenutie Mníchova bolo v tomto prípade namieste. Práve tam sa totiž na konci septembra 1938 začali udalosti, vedúce k neskoršiemu vyhláseniu samostatnosti, naberať reálnu podobu.
Autonómia ako prvý krok
„Ďalší vývoj nepochybne determinovali viaceré momenty – najmä zahraničnopolitické, akým bol nesporne vzostup nacistického Nemecka, ale aj vnútropolitické, ako boj za rovnoprávnejšie postavenie Slovenska a Slovákov v spoločnom štáte, boj proti čechoslovakizmu a za autonómiu,“ hovorí pre HN historik Peter Sokolovič. Tlak Nemecka, najmä v roku 1938, bol podľa jeho slov enormný a v konečnom dôsledku mu v Mníchove podľahli aj veľmoci ako Francúzsko a Veľká Británia.
Už pred konferenciou, po ktorej sa musela Československá republika vzdať svojich pohraničných území, kontaktoval Berlín aj slovenskú politickú reprezentáciu, tvorenú najmä predstaviteľmi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Výzva, ktorú z nemeckého ministerstva zahraničných vecí dostali, bola jasná – vzniesť požiadavku na autonómiu. A to sa aj stalo.
Už 19. septembra 1938 zverejnila HSĽS rezolúciu, v ktorej žiadala samosprávne postavenie Slovenska. Po prijatí Mníchovskej dohody pritlačili ľudáci na Prahu ešte viac a po ultimáte, ktoré centrálnej vláde dali, napokon 6. októbra v Žiline, spolu so zástupcami ďalších slovenských politických strán, autonómiu Slovenska aj vyhlásili. Vznikla autonómna vláda na čele s Jozefom Tisom a 19. novembra potvrdilo vývoj aj pražské Národné zhromaždenie,...
Zostáva vám 85% na dočítanie.