Zástupca dallaského šerifa Ted Hinton sa pozrie na hodinky, prejde pár krokov, rozhliadne sa naľavo, napravo a vráti sa späť. Koľkokrát za posledné hodiny tento úkon urobil, by ťažko spočítal. A zakaždým bezvýsledne. Cesta vedúca z lousianského mestečka Gibsland na juhozápad smerom k texaským hraniciam je stále prázdna.
Na okraji borovicového lesa, ktorý ju lemuje, čaká v stredu 23. mája 1934 Hinton spolu s ďalšími piatimi mužmi zákona. Sú tu už dva dni a dve noci. Sem-tam síce nejaké auto okolo nich prejde, to, na ktoré čakajú a ktoré podľa ich informácii tadiaľto určite musí ísť, sa ale stále neobjavilo.
Bývalý texaský ranger Frank Hamer, ktorý akcii velí, je však presvedčený, že sú na správnom mieste. Viac než tri mesiace už intenzívne prenasleduje dvojicu najhľadanejších zločincov amerického stredozápadu. Tí dvaja, mladý muž a žena, sú hlavnými postavami gangu, ktorý má na svedomí niekoľko ľudských životov a viacero ozbrojených lúpeží. Hamer už pozná ich zvyky i systém, akým sa pohybujú a verí, že práve tu ich dostane.
Niekoľko minút po deviatej sa na obzore objaví auto. Muži spozornejú. Ako sa vozidlo blíži, spoznávajú olivovosivý Ford V8, rovnaký, aký zločinci prednedávnom ukradli. „Sedí tam Bonnie a ten čo šoféruje bude Clyde,“ zvolá Ted Hinton a všetci šiesti sa so zbraňami v rukách rozbehnú k ceste.
Odhalil ich zabudnutý fotoaparát
Bonnie a Clyde. Dlho boli pre americkú verejnosť anonymnými zločincami, zrazu sa však doslova zo dňa na deň stali mediálnymi hviezdami. Spôsobil to jeden neúspešný policajný záťah na neveľký gang, ktorý v prvej polovici tridsiatych rokov na stredozápade Spojených štátov prepadával banky, obchody a benzínové pumpy. Jeho členovia síce pri ňom strážcom zákona unikli, napospas osudu však na mieste zanechali svoje osobné veci, no a medzi nimi aj fotoaparát s naexponovaným filmom.
Podľa snímok, ktoré z neho získali, policajti identifikovali aktérov lúpeží ako Clyda Barrowa a Bonnie Parkerovú. To ale nebolo všetko. Fotografie, ktoré sa vzápätí objavili aj v novinách, odhalili verejnosti príbeh veľkej lásky týchto dvoch mladých ľudí, žijúcich na periférii spoločnosti. Odtiaľ bol už iba krok k vzniku legendy o romantických vydedencoch. Nemalá časť verejnosti, ťažko nesúcej dopady veľkej hospodárskej krízy, v nich tak videla ak nie priamo hrdinov, tak minimálne akýchsi novodobých Robinov Hoodov, ktorých na cestu zločinu priviedla snaha o prežitie, či dokonca revolta proti systému. Skutočnosť však bola úplne iná.
Ako sa tí dvaja zoznámili nie je celkom jasné, čo však neskôr potvrdili viacerí ľudia z ich okolia, bola to vraj láska na prvý pohľad. V takých prípadoch nie je podstatné, kto z akého prostredia vyšiel, alebo aký je v skutočnosti.
Outsider a premiantka
Obaja pochádzali z Texasu, takpovediac outsiderom bol však skôr Clyde Barrow. Prišiel na svet v marci 1909 ako piate zo siedmich detí v chudobnej farmárskej rodine. Spolu s bratom Marvinom, prezývaným Buck, bol od detstva postrachom okolia, nechýbal pri žiadnej bitke či výtržnosti a na školu sa veľmi rýchlo vykašľal. Stačilo mu, že sa naučil ako-tak čítať, písať a počítať.
Kradnúť a podvádzať ale vedel priam excelentne, a tak na konflikt so zákonom nemusel dlho čakať. Keď sa prvýkrát dostal za mreže, nemal ani pätnásť a potom už to išlo rad za radom. Raz ho zatkli za krádež auta, inokedy za predaj kradnutej hydiny, či vyrabovaný sklad alebo obchod.
O rok mladšia Bonnie Parkerová bola iná, i keď ani jej rodina nepatrila k najbohatším. O otca, ktorý bol murár, prišla ako štvorročná, matka sa však zo všetkých síl snažila, aby to všetky tri deti dotiahli čo najďalej. A na Bonnie mohla byť sprvu naozaj hrdá. V škole patrila k premiantom, vynikala intelektom i usilovnosťou a so svojimi literárnymi prácami vyhrávala autorské a recitačné súťaže.
V tínedžerskom veku sa ale všetko zmenilo. Zaľúbila sa do spolužiaka Roya Thorntona, obaja odišli zo školy a pár dní pred jej šestnástimi narodeninami sa zosobášili. Ich spoločné šťastie bolo ale krátke. Roy bol chuligán, ktorý mal v jednom kuse opletačky so zákonom a pravidelne končil vo väzení. Po takmer troch rokoch ho napokon opustila (nikdy sa však nerozviedli) a odišla do Dallasu, kde si našla zamestnanie v jednom z barov ako servírka.
Už nikdy do väzenia!
K osudovému stretnutiu budúceho gangsterského páriku došlo v januári 1930 práve v Dallase. Existujú rôzne verzie, s najväčšou pravdepodobnosťou sa ale zoznámili u Clydovho kamaráta. Práve v deň, keď tam Barrow prišiel, vraj pomáhala Bonnie jeho manželke v kuchyni.
Medzi útlou devätnásťročnou dievčinou a o rok starším mladíkom hneď preskočila iskra. Vôbec jej neprekážala jeho minulosť a pobyty vo väzení, ba ani prítomnosť, keď jej prezradil, že dôvodov na to aby opäť skončil za mrežami je viac než dosť. O pár mesiacov sa to aj stalo, keď Clyda odsúdili za krádeže áut na dva roky. Von sa dostal ale oveľa skôr, a to práve vďaka Bonnie, ktorá mu počas jednej z návštev prepašovala do väzenia pištoľ a Barrow aj so spoluväzňom Rayom Hamiltonom ušiel. Slobodu si dlho neužil, chytili ho a vrátili do easthamskej väznice.
Dva roky pobytu v tvrdom prostredí ale urobili svoje. Začiatkom roka 1932 opustil brány žalára ako bezcitný zločinec a spolu s Hamiltonom a Bonnie vytvorili gang, ktorého výčiny začali zakrátko zamestnávať políciu a zapĺňať stránky novín. Ich prvá akcia, prepad klenotníctva, sa však skončila fiaskom a Bonnie pri pokuse o útek padla do rúk šerifa. Vyšetrovali ju tri mesiace, nakoniec ju ale museli prepustiť. Clyde za ten čas stihol spáchať niekoľko ďalších lúpeží, ukradnúť zopár áut, zabiť dvoch ľudí a rozšíriť bandu o ďalších členov, vrátane svojho brata Bucka a jeho manželky Blanche.
Barrowov gang sa neuspokojil s vyčíňaním v Texase. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov sa s Bonnie a ďalšími kumpánmi dopúšťal lúpeží v niekoľkých štátoch amerického stredozápadu. Zameriavali sa najmä na menšie pobočky bánk, obchody a benzínové pumpy, dá sa však povedať, že veľké šťastie pri tom nemali. Lup vraj totiž málokedy dosiahol 1 500 dolárov. Fungovali tak, že akonáhle niekde dokončili jeden „kšeft“, ukradli auto, ktorým ufujazdili za hranice susedného štátu. Polícia tak na nich bola po dlhý čas krátka.
Ak bol Clyde o niečom skalopevne presvedčený, tak o tom, že sa už nikdy nechce vrátiť do väzenia. To, čo tam v minulosti zažil, či už to bolo brutálne správanie dozorcov alebo homosexuálne praktiky spoluväzňov, mu ako skúsenosť raz a navždy stačilo. Nielen proti prenasledovateľom, ale proti každému, kto sa mu postavil do cesty, teda neváhal použiť zbraň. Na rováši tak mal nielen čoraz viac lúpeží, ale aj mŕtvych a v pätách, pochopiteľne, viac a viac policajtov.
Slučka sa sťahuje
„Bolo to peklo,“ opisoval koncom šesťdesiatych rokov život zločincov na úteku Ralph Fults, jeden z preživších členov Barrowovho gangu (zomrel ako 82-ročný v apríli 1993). Kvôli strachu z odhalenia alebo dolapenia boli nútení sa čím ďalej tým častejšie premiestňovať. Najmä tváre Bonnie a Clyda boli známe z novín, a tak sa museli zdržiavať mimo osídlených oblastí. Prespávali zväčša v ukradnutých autách alebo opustených budovách a medzi ľudí išli len keď chceli lúpiť.
Čoraz výraznejšie obmedzovanie osobnej slobody ale paradoxne ich vzťah iba upevnilo. Ako Fults neskôr prezradil, boli do seba neuveriteľne zamilovaní a veľmi dobre si uvedomovali, aký koniec ich čaká. Preto si vraj sľúbili, že ak zomrie jeden, tak ten druhý ho bude nasledovať. Bola to však takpovediac jediná idylka, ktorá v gangu vládla. Medzi ostatnými stúpalo napätie a situácia sa vyhrocovala najmä keď sa mala deliť, hoci väčšinou biedna, predsa len aká-taká korisť.
Fults však po rokoch prezradil ešte čosi. Bonnie Parkerová vraj nielenže počas akcií nikdy nikoho nezabila, ale dokonca nepoužívala ani zbraň. Či to bola pravda alebo nie ťažko povbedať, ale spolu s Clydom bola práve ona považovaná za hlavnú postavu bandy a obaja boli označovaní ako verejní nepriatelia číslo jeden. Hon na nich sa stupňoval a slučka sa pomaly sťahovala.
A potom prišiel rok 1934 a v ňom dve udalosti, ktorými si banda nad sebou spečatila ortieľ. V januári pomohol Clyde k úteku niekoľkým trestancom z easthamskej väznice, ktorí vzápätí rozšírili rady jeho gangu, pričom zabil dvoch dozorcov. Razantnej texaskej guvernérke Miriam Fergussonovej došla trpezlivosť a obrátila sa na Franka Hamera. Z aktívnej služby u rangerov síce už dávnejšie odišiel, bol však veľmi schopný a v minulosti patril k najúspešnejším pri stíhaní najťažších zločincov. Úlohu dostať Barrowa a jeho bandu prijal.
V koži štvanej zveri
Po jeho stopách sa vydal 12. februára, podrobne sledoval trasy a pohyby gangu a veľmi rýchlo pochopil pravidlá, ktorými sa na úteku riadi. Po niekoľkých týždňoch tak dokázal predpovedať, akým smerom sa vydajú najbližšie. Sprvu pracoval sám, časom sa ale k nemu pridal ďalší bývalý ranger Benjamin Gault a úzku spoluprácu nadväzoval aj so šerifmi v oblastiach, v ktorých sa Bonnie, Clyde a ich kumpáni pohybovali.
Tí sa medzitým dopustili ďalšej fatálnej chyby, ktorou si proti sebe jednak obrátili aj tú časť verejnosti, čo s nimi možno ešte ako-tak sympatizovala, no najmä uviedli do maximálnej pohotovosti všetky bezpečnostné orgány široko-ďaleko. V nedeľu 1. apríla si Barrow dohodol schôdzku s Rayom Hamiltonom, ktorý jeho bandu opustil. Bál sa zrady a chcel ho zabiť. Stretnúť sa mali neďaleko texaského mestečka Grapevine. Bonnie a Clyde prišli skôr a čakanie si krátili strieľaním na vtáky, čím upútali pozornosť policajnej hliadky. Prv, než si však obaja strážcovia zákona stihli uvedomiť, s kým majú dočinenia, boli mŕtvi.
Bonnie a Clyde sa po vražde policajtov už definitívne ocitli v situácii štvanej zveri. Navyše netušili, že otec Henryho Methwina, ktorý sa s ich gangom zaplietol, poskytol výmenou za beztrestnosť svojho syna agentom informáciu, že obaja hľadaní zločinci majú prísť k nemu. Hamer tak mohol sústrediť pozornosť na Louisianu, presnejšie na oblasť v okolí Gibslandu a Bienvillu, kde farma Methvinovcov ležala. Jeho tím sa tak rozrástol na šesť ľudí. Okrem neho, Gaulta a zástupcov dallaského šerifa Roberta Alcorna a Teda Hintona, do neho pribudol bienvillský šerif Henderson Jordan a jeho zástupca Prentis Oakley. A napokon zistil najdôležitejšiu informáciu – kedy približne Clyde Barrow so svojou milenkou a kumpánkou v jednej osobe k Methvinovcom prídu.
Nedali im najmenšiu šancu
Je približne deväť hodín a pätnásť minút 23. mája 1934, keď sa olivovosivý Ford V8 priblíži k miestu, kde naň číha Hamer a jeho muži. Ted Hinton bezpečne spoznáva Bonnie Parkerovú sediacu na mieste spolujazdca. Pamätá si ju ešte z čias, keď pracovala v dallaskom bare, ktorý často navštevoval. Šestica mužov v okamihu vybieha z prítmia lesa a s odistenými samopalmi a brokovnicami mieri k ceste. Clyde Barrow ich zaregistruje a hneď je mu jasné, čo sa deje. Púšťa volant, siaha po samopale, ktorý ma položený na kolenách a je to posledný vedomý pohyb, ktorý vo svojom živote urobí. Hamer, Gault, Alcorn, Hinton, Jordan a Oakley totiž už v tej chvíli zasypávajú auto spŕškou striel.
„Zásobníky samopalov sme do auta vystrieľali skôr, než prešlo okolo nás. Potom sme začali páliť z brokovníc a nakoniec sme ešte použili pištole. Nebolo počuť jediný samostatný výstrel, bol to len jeden nepretržitý hukot. Tí dvaja nemali najmenšiu šancu. Z auta sa dymilo, vyzeralo to, akoby horelo. Samovoľne ešte prešlo asi päťdesiat metrov, zišlo z cesty a tam sa zastavilo,“ opisoval po rokoch zásah Ted Hinton v jednom z mála rozhovorov, ktoré jeho aktéri novinám poskytli.
Ford, v ktorom sa 23-ročná Bonnie Parkerová a 25-ročný Clyde Barrow viezli, prevŕtalo dovedna 167 projektilov a ako neskôr uviedol vo svojej správe koroner, z ich tiel vybral dovedna 43 striel. Aj to svedčí o intenzite útoku, ktorý sa už zakrátko stal predmetom sporov. Jedna z najvážnejších námietok kritikov znela, že išlo fakticky o popravu bez súdu, pričom v prípade Bonnie, hoci sa na akciách gangu aktívne zúčastňovala, sa nikdy nepreukázalo, že by niekoho zabila.
Mileneckému gangsterskému páru sa tak splnilo želanie zomrieť spolu, to druhé, aby boli bok po boku aj pochovaní, však už nie. Matka Bonnie Parkerovej rázne odmietla, aby telo jej dcéry spočinulo v jednom hrobe s Clydom Barrowom. A tak dodnes obaja síce odpočívajú v Dallase, no každý na inom cintoríne.