Po vzniku Československej republiky dostalo zelenú aj československé školstvo, tri nové univerzity vznikli v Brne a jedna v Bratislave. Okrem Prahy sa tak dočkali vlastnej univerzity aj Morava a Slovensko. V Brne to boli Vysoká škola zverolekárska – dnešná Veterinárna a farmaceutická univerzita, Masarykova univerzita a Vysoká škola poľnohospodárska – dnešná Mendelova univerzita.
V Bratislave vznikla Československá štátna univerzita, ktorá mala nahradiť Alžbetínsku univerzitu, kde sa prednášalo po maďarsky.
Najvyššie domáce vzdelanie
Na úplnom začiatku bol zákon o založení Československej štátnej univerzity v Bratislave, ktorý nadobudol účinnosť dva týždne a deň po tom, čo ho 27. júna 1919 prijalo Národné zhromaždenie.
Podľa neho mali byť zriadené štyri fakulty, ako prvá vznikla v roku 1919 lekárska, o dva roky neskôr právnická a filozofická, prírodovedecká fakulta k nim pribudla až v roku 1940.
V roku 1919 síce už v Bratislave fungovali aj katolícka fakulta a evanjelická fakulta, ale tie ešte neboli súčasťou novozriadenej univerzity.
Keďže podľa tohto zákona sa na novej slovenskej univerzite malo prednášať v českom alebo slovenskom jazyku, Slováci mali konečne univerzitu, na ktorej mohli získať najvyššie vzdelanie v materinskom jazyku, prípadne v Slovákom zrozumiteľnom českom jazyku. Univerzitu napokon 11. novembra pomenovali po Janovi Amosovi Komenskom a o necelý mesiac – 9. decembra 1919 – sa konalo jej slávnostné otvorenie v aule v dnešnej Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty na Kapitulskej ulici za prítomnosti Vavra Šrobára – vtedajšieho ministra pre správu Slovenska.
Na Kapitulskej ulici sídlil aj rektorát UK. Prvým rektorom sa stal Kristián Hynek, profesor patológie a terapie vnútorných chorôb a prednosta I. Internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.
Zostáva vám 85% na dočítanie.