Jednou z najznámejších priemyselných značiek bývalého Československa je nepochybne Jawa. Motocykle nesúce tento názov, ktoré nachádzali kupcov po celej planéte, totiž patrili k svetovej špičke.
Značku, ktorá vznikla spojením prvých dvoch písmen priezviska podnikateľa Františka Janečka a názvu nemeckého výrobcu motocyklov Wanderer, zaregistrovala Svetová organizácia duševného vlastníctva v Ženeve 9. októbra 1929, dva mesiace po tom, ako firma urobila podobný krok v Československu.
Technicky nadaný a mimoriadne ambiciózny Janeček začínal kariéru vo firme Kolben, časom sa ale osamostatnil. Vynálezy a patenty mu priniesli prvý kapitál a dostal sa vďaka nim aj k zbrojárstvu. Začal vyrábať modernizované ručné granáty, ktoré si predtým dal patentovať, neskôr získal od štátu veľkú zákazku na guľomety, a tak mohol svoju firmu rozšíriť.
Prosperoval, zamestnával viac než tisíc ľudí, lenže koncom dvadsiatych rokov nastali problémy. Armáda začala najprv obmedzovať zákazky a napokon ich zrušila. Janeček sa musel s novou situáciou vysporiadať. Najprv zvažoval, že prejde na výrobu ložísk, potom písacích alebo šijacích strojov, až sa nakoniec rozhodol pre motocykle. Chcel ich však začať robiť hneď, takže si nemohol dovoliť vyvíjať nový model. Rozhodol sa pre kompromis. Kúpil licenciu na nemecký motocykel Wanderer a prerobil ho.
Prvý motocykel, vyrobený v pražskej továrni na Pankráci, predstavil Janeček na Pražskom autosalóne 23. októbra 1929. Jawa 500 OHV sa od svojho nemeckého vzoru odlišovala niekoľkými detailami, no vari najviac nádržou, ktorá nemala trojuholníkový tvar, ale pripomínala kvapku. Úspech, ktorý podnikateľ čakal, však neprišiel hneď. Novinka síce vzbudila veľký záujem, na jej predajnosti sa to ale neodrazilo. Motocykel totiž stál takmer 15-tisíc korún, čo bol pre väčšinu ľudí priveľký luxus. Obzvlášť, keď sa za podobnú cenu dalo kúpiť malé auto Aero.
Premiérová Jawa, pre svoju mohutnosť motoristickou verejnosťou prezývaná „Rumpál“, navyše nebola príliš kvalitná. Postupne teda prešla inováciami, v rámci ktorých výrobca odstránil konštrukčné nedostatky a znížil aj jej cenu. Napriek tomu celkový počet kusov, ktoré opustili továreň len o málo prekročil tisícku.
Janeček, ktorý sníval o veľkosériovej výrobe pravdaže nebol spokojný. Pochopil však, že ak chce na trhu preraziť, musí vytvoriť ľudový motocykel za ľudovú cenu. A tak sa jeho syn vydal na obchodnú cestu do Anglicka, odkiaľ mal priniesť nápady. Zoznámil sa tam s Georgom Patchettom a tento skúsený pretekár a konštruktér dal českému výrobcovi tip na motory Villiers. Boli lacné, jednoduché, no pritom výkonné a spoľahlivé. Rozhodli sa to teda s nimi skúsiť a v roku 1932 sa na trhu objavil nový model – Jawa 175 Villiers.
Sprevádzal ho slogan „Lepší stroj za menej peňazí“. Villiers stál 4 650 korún a stal sa takým hitom, že to zaskočilo aj Janečka. Len za prvý rok vyrobili v jeho továrni trikrát viac kusov, než predošlého modelu za celý čas.
Pre výrobu motocyklov bola už v roku 1931 postavená nová továreň v Týnci nad Sázavou a o tri roky neskôr tam firma Jawa spustila aj výrobu automobilov, ktorých karosérie vznikali v Kvasinách (túto prevádzku neskôr prevzala mladoboleslavská automobilka). František Janeček chcel z Týnca vybudovať moderné mesto, podobné aké urobil Baťa zo Zlína. Hoci jeho plány prekazila vojna, podarilo sa mu tam vytvoriť významné priemyselné centrum a prospech z jeho aktivít mala aj obec. Nemalou mierou prispel napríklad na zriadenie telefónnej centrály, prestavbu školy či výstavbu ciest.
„Pracujte, ja odchádzam,“ boli posledné slová zakladateľa Jawy, ktorý v júni 1941 podľahol rakovine pľúc. Zomrel priamo vo svojej továrni, ktorá vtedy už nesmela vyrábať motocykle. Po nemeckej okupácii a vytvorení protektorátu sa totiž musela zapojiť do vyzbrojovania Tretej ríše, a tak sa v nej vyrábali súčiastky pre letecké motory a nosiče bômb. Akékoľvek iné aktivity okupačná správa zakázala.
V čase, keď nacisti zmenili výrobný program Jawy, bolo v továrenských halách pripravených na dokončenie 8 500 motocyklov a vyše sedemsto áut. Podľa nariadenia mali byť všetky súčiastky odovzdané a pretavené. Janeček ale zamestnancov požiadal, aby zachránili, čo sa dá. Na rôznych miestach v okolí Týnca i Prahy tak boli niekoľko rokov poukrývané komponenty, vďaka ktorým sa po skončení okupácie mohol rozbehnúť pôvodný výrobný program.
A nielen to. Na výrobu motoriek, ktoré od polovice tridsiatych rokov niesli slávne oválne logo (zaregistrované v roku 1936), mohla Jawa nadviazať aj vďaka tomu, že napriek zákazu a rizikám, ktoré s tým boli spojené, pracovala skupina konštruktérov vedená Josefom Jozífom celý čas tajne na vývoji nového modelu.
Bola ním Jawa 250, prezývaná „Pérák“. Svetovú premiéru mala na parížskom autosalóne v roku 1946 a stala sa absolútnou svetovou senzáciou, tak pre laickú, ako aj odbornú verejnosť. Jawa týmto modelom predbehla konkurenciu o niekoľko rokov. Mal nielen jednoduchý, elegantný a zároveň praktický dizajn, ale aj množstvo noviniek chránených patentmi. Prakticky okamžite sa stal hitom všetkých svetových trhov a inšpiroval aj renomovaných svetových výrobcov, ktorí sa ho snažili napodobniť.
„Pérák“ sa napokon vyrábal desať rokov a z výrobných hál ho vyšlo 180-tisíc kusov. Odštartoval zároveň zlaté obdobie Jawy, ktoré trvalo až do sedemdesiatych rokov. Motorky z Týnca patrili k svetovej špičke a úspešne sa predávali nielen na európskom, ale aj ázijskom a americkom kontinente. Bodovali vďaka elegantnosti, jednoduchosti a spoľahlivosti.
V päťdesiatych rokoch vznikol nový, veľmi úspešný model prezývaný „Kývačka“ (s motormi 250 a 350 ccm), ktorý sa vyvážal do viac než 120 krajín sveta. Hitom československých tínedžerov sa zase stali malé motocykle Jawa 50, najskôr Pionier a po ňom Mustang. Jawy sa v licencii vyrábali v Indii, Egypte či v Turecku a v niektorých rozvojových krajinách sa slovo jawa dokonca stalo synonymom pre motocykel ako taký.
Reorganizácia a obmedzovanie technického rozvoja na začiatku šesťdesiatych rokov ale znamenal pre značku postupný ústup zo slávy. Netrvalo dlho a Jawa, ktorá ešte nedávno určovala trend v rozvoji motocyklového priemyslu, sa ostatným výrobcom pozerala z úctivej vzdialenosti na chrbát. Hoci ešte začiatkom šesťdesiatych rokov vďaka Františkovi Šťastnému zbierala vavríny v rýchlostných pretekoch motocyklov, doplatila napokon na komunistickú byrokraciu a heslo, že „do socializmu pôjdeme automobilom a nie na motocykli“. Konštruktéri síce mali množstvo nápadov, výroba sa však orientovala na model, určený na východné a ďalšie menej náročné trhy.
S ich pádom po roku 1989 prišiel aj pád značky a už len jej prežívanie. Problém nevyriešila a návrat na stratené pozície nepriniesla ani privatizácia podniku v polovici deväťdesiatych rokov. Dnes sa motockyle Jawa vyrábajú v Česku iba v malých počtoch, comeback však značka slávi v Indii, kde koncern Mahindra vyrába retromotorku, pripomínajúcu slávnu „Kývačku“.