Britská diplomacia pripravila mimoriadny plán pre prípad, že by niekdajší ruský prezident Boris Jeľcin zomrel vo funkcii. Dôvodom boli jeho problémy so srdcom aj láska k alkoholu.
Podľa agentúry AFP to vyplýva z dnes odtajnených dokumentov britského Národného archívu.
Dnes je to presne 20 rokov, čo v posledný deň roku 1999 šesťdesiatosemročný Jeľcin rezignoval a odovzdal svoje právomoci vtedy ešte nie príliš známemu premiérovi, 47-ročnému Vladimirovi Putinovi, ktorý následne v marci 2000 prvýkrát zvíťazil v prezidentských voľbách.
Spokojne opitý ruský prezident
V odtajnených dokumentoch je správa, ktorú napísal britský veľvyslanec v Moskve Andrew Wood v októbri 1995 po stretnutí s Jeľcinom a vtedajším americkým prezidentom Billom Clintonom pri New Yorku. Vtedy mal Jeľcin za sebou dva srdcové infarkty.
"Nenásytný konzumoval víno a pivo a bolo mu ľúto, že nebol koňak," uviedol diplomat. Wood doplnil, že Jeľcinovi asistent odobral pohár so šampanským, keď mal pocit, že prezident už má dosť.
Na neskoršej tlačovej konferencii s Clintonom bol potom podľa Wooda Jeľcin "spokojne opitý". V ďalšej správe veľvyslanec napísal, že ak by "Jeľcin náhle zomrel vo funkcii, ocitli by sme sa v období mimoriadneho politického zmätku".
Keby niečo...
O mesiac neskôr britská diplomacia napísala vtedajšiemu konzervatívnemu premiérovi Johnovi Majorovi, že ruský prezident sa zrejme zotavuje zo srdcových problémov.
V odkaze stálo, že ruský líder o šesť rokov prekonal očakávanú dĺžku života ruských mužov, ktorá vtedy dosahovala 58 rokov, a mal za sebou za vyše tri mesiace dva infarkty.
"Jeho zámer (...) obmedziť pitie alkoholu po prvom infarkte mu nevydržal. Nie je veľa dôvodov veriť, že tentoraz mu to pôjde lepšie," bolo napísané v liste.
"Preto sme vymysleli mimoriadny plán pre prípad, že by Jeľcin zomrel počas výkonu funkcie," pokračoval odkaz.
Súčasťou plánu malo bolo vopred pripravené tlačové vyhlásenie britského premiéra k Jeľcinovmu úmrtiu. Ruského prezidenta označovalo za odvážneho lídra a vizionára, ktorý ukončil konflikt Ruska so Západom a zvolil cestu spolupráce. Plán sa tiež zaoberal účasťou britskej delegácie na Jeľcinovom pohrebe.
Vzťah Británie k Rusku
Jeľcin bol napriek zdravotným problémom a ekonomickému chaosu po páde Sovietskeho zväzu znovuzvolený v roku 1996 a vo funkcii zostal do svojej prekvapujúcej rezignácie 31. decembra 1999. Bývalý prezident zomrel vo veku 76 rokov v roku 2007.
Odtajnené dokumenty ukazujú, ako Británia v polovici 90. rokov pristupovala ku geopolitickej úlohe Ruska.
Britský denník The Independent v tejto súvislosti napísal, že podľa odtajnených dokumentov chcel vtedajší britský minister obrany Malcolm Rifkind urobiť z Ruska pridruženého člena NATO, ktorý by sa mohol zúčastňovať na rokovaniach, ale nemal by právo na kolektívnu obranu.
Rifkindova kancelária v tajnej správe, ktorá vznikla pred rokovaním vlády v januári 1995, uviedla, že "integrovať Rusko do európskej a západnej rodiny národov realistickým a citlivým spôsobom" je "najnáročnejší problém, ktorému čelíme".
Dokument tiež upozornil, že urobiť z Ruska plnoprávneho člena NATO "bude vždy nemožné". Rifkind následne na rokovaní vlády súhlasil, že Rusko sa nemôže stať členom NATO, ale zdôraznil, že je potrebné krajinu viac začleniť do "našej západnej rodiny" alebo riskovať, že sa vráti k autoritárstvu.