Pápež Ján Pavol II. počas viac ako štvrťstoročia pontifikátu ovplyvňoval nielen katolícku cirkev. Pre veriacich bol milujúcim otcom, pre rodné Poľsko za komunizmu nehynúcou nádejou, svet poznal pápeža, ktorý sa narodil 18. mája 1920 a zomrel v apríli 2005 vo veku 84 rokov, aj ako obhajcu práv slabých a utláčaných. Ostré kontroverzie však vyvolávali jeho silne konzervatívne názory na homosexualitu, eutanáziu, antikoncepciu, potraty či boj proti chorobe AIDS.
O výnimočnej historickej úlohe Jána Pavla II. vypovedá hneď niekoľko skutočností. V októbri 1978 sa napríklad stal po 455 rokoch prvým netalianskym pápežom, bol tiež najdlhšie úradujúcou hlavou katolíckej cirkvi 20. storočia a tretím najdlhšie slúžiacim pápežom všetkých čias. Za svoj pontifikát vykonal celkom 104 zahraničných návštev. Okrem iného osemkrát poctil oficiálnou návštevou svoje rodné Poľsko, Československo a Slovensko navštívil trikrát v 90. rokoch minulého storočia.
Záujem o prvého slovanského pápeža neutíchol ani po jeho smrti, napríklad jeho pohrebu sa zúčastnilo 200 hláv štátov bez rozdielu vyznania aj politickej príslušnosti. V rekordnom čase, už po 87 dňoch od úmrtia, začal proces blahorečenia (beatifikácie), ktorého sa dočkal už v máji 2011. Za svätého bol Ján Pavol II. vyhlásený v apríli 2014, cirkev mu pripisuje dve zázračné uzdravenia: francúzskej mníšky trpiacej Parkinsonovou chorobou a ženy, ktorá sa vyliečila v deň jeho beatifikácie.
Podieľal sa na záchrane Židov
Budúci kňaz a hlava katolíckej cirkvi prišiel na svet ako Karol Wojtyla vo Wadowiciach neďaleko Krakova v rodine vojaka. Matka mu zomrela, keď mal osem rokov. Štúdiá filozofickej fakulty Jagelonskej univerzity v Krakove musel prerušiť a počas druhej svetovej vojny sa podieľal na záchrane ohrozených Židov. V roku 1942 začal študovať ilegálne teológiu a filozofiu a univerzitu absolvoval až v roku 1946. V tom istom roku bol vysvätený na kňaza.
Jeho cesta do čela katolíckej cirkvi začala v roku 1963, kedy sa stal krakovským arcibiskupom, o štyri roky neskôr bol menovaný za kardinála. Celkovo 264. pápežom sa stal v októbri 1978 a zvolenie muža, ktorý mal skúsenosti s nacizmom aj komunizmom, desiatky miliónov veriacich v komunistických krajinách uvítali takmer ako zázrak. Už od začiatku staval do čela zahraničnopolitickej agendy otázku dodržiavania ľudských práv, vďaka otvorenosti a srdečnosti si ihneď získal obrovskú popularitu.
Ján Pavol II. napríklad zakázal kolaborantské kňazské združenia, vrátane československého Pacem in terris, v decembri 1989 prijal vo Vatikáne Michaila Gorbačova. A prelomil aj ďalšie tabu: ako prvý pápež verejne uznal historickú diskrimináciu židov kresťanov, v apríli 1986 sa pomodlil spoločne s rabínom v hlavnej rímskej synagóge. Počas pútnickej cesty po Svätej zemi v roku 2000 vyjadril poľutovanie nad holokaustom a antisemitizmom a o rok neskôr v Sýrii bezprecedentne navštívil mešitu.
Čelil niekoľkým útokom
V roku 1999 tiež vyjadril ľútosť nad "krutou smrťou" Jana Husa a poprosil v mene všetkých katolíkov za odpustenie krívd spáchaných v dejinách českého národa na nekatolíkoch. Na druhej strane sa však Ján Pavol II. preslávil nekompromisnými teologickými aj politickými postojmi, na ktorých odmietal čokoľvek meniť. K hodnotám, ktoré hlásal, patrila napríklad jednota a nezrušiteľnosť manželstva, kritiku najmä z radov liberálov potom vyvolávalo jeho odmietanie homosexuality alebo antikoncepcie.
Počas 27 rokov v pápežskom kresle čelil Ján Pavol II. niekoľkým útokom. V máji 1981 ho turecký terorista Mehmet Ali Agca zasiahol niekoľkými výstrelmi do brucha a do ramena. Pápež prežil a útočníkovi odpustil, v júni 2000 potom taliansky prezident Carlo Ciampi udelil Agcovi na pápežovu žiadosť milosť.
Druhému vážnemu pokusu o atentát unikol Ján Pavol II. v máji 1982, kedy sa ho pokúsil ultrakonzervatívny kňaz napadnúť bajonetom v portugalskom pútnickom mieste Fátima.