StoryEditor

Mierovú zmluvu museli prehodnotiť: Z ríše, ktorá po stáročia ohrozovala Európu, zostalo iba torzo

10.08.2020, 13:05
Autor:
ČTKČTK
Pred 100 rokmi sa skončilo obdobie nadvlády Osmanskej ríše na Blízkom východe. Mierovú zmluvu však Turci odmietli ratifikovať.

Po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918 bolo v rámci takzvaného versailleského systému podpísaných viacero mierových dohôd medzi víťaznými a porazenými štátmi. Okrem zmlúv s Nemeckom či Rakúskom podpísali víťazné dohodové štáty pred 100 rokmi vo francúzskom Sèvres mierovú zmluvu s Osmanskou ríšou. Na jej základe sa skončila nadvláda tohto impéria na Blízkom východe.

Budúce Turecko sa v mierovej dohode vzdalo všetkých nárokov na neturecké územia a stratilo štyri pätiny svojho územia. Zmluva, ktorú turecký parlament nikdy neratifikoval, bola o tri roky neskôr nahradená mierovou zmluvou v Lausanne.

Osmanská ríša, ktorá od dobytia Carihradu (dnešného Istanbulu) v roku 1453 ohrozovala až do 18. storočia Európu a ovládala Balkán či Blízky východ, sa v polovici 19. storočia stala povestným „chorým mužom na Bospore“. Po balkánskych vojnách (1912 – 1913) zostalo ríši v Európe iba torzo pri Bospore a Dardanelách. V prvej svetovej vojne bola na strane centrálnych mocností, ktoré však vojnu prehrali.

V prvej svetovej vojne bola Osmanská ríša na strane centrálnych mocností, ktoré napokon z konfliktu vyšli porazené. Na snímke je nemecký cisár Viliam II. počas návštevy Konštantínopolu v októbri 1917, po jeho ľavici sedí osmanský sultán Mehmed V., oproti minister vojny Enver Paša. V prvej svetovej vojne bola Osmanská ríša na strane centrálnych mocností, ktoré napokon z konfliktu vyšli porazené. Na snímke je nemecký cisár Viliam II. počas návštevy Konštantínopolu v októbri 1917, po jeho ľavici sedí osmanský sultán Mehmed V., oproti minister vojny Enver Paša. Wikimedia Commons

​Prímerie po prvej svetovej vojne podpísala Osmanská ríša so štátmi Dohody 30. októbra 1918, čím prestala formálne existovať, hoci Turecká republika bola vyhlásená až v októbri 1923. Po sérii rokovaní bola Sèvreská zmluva podpísaná 10. augusta 1920.

Podľa nej sa Sýria, Palestína, Mezopotámia a časť Arábie mali stať mandátnymi územiami Francúzska a Veľkej Británie, nezávislosť mali získať Arménsko, Kurdistan a arabský Hidžáz. Väčšina ostrovov v Egejskom mori, s výnimkou tých, ktoré od roku 1911 okupovalo Taliansko, mala pripadnúť Grécku, rovnako ako východná Thrákia.

Signatári Sèvreskej mierovej zmluvy, ktorú napokon turecký parlament odmietol ratifikovať. Signatári Sèvreskej mierovej zmluvy, ktorú napokon turecký parlament odmietol ratifikovať. Wikimedia Commons

​V Európe malo Turecku zostať iba hlavné mesto a úzky pás okolo úžin Bospor a Dardanely, ktoré mali byť demilitarizované a postavené pod správu Spoločnosti národov. Grécko malo ďalej päť rokov spravovať oblasť maloázijskej Smyrny (dnešného Izmiru) s vyhliadkou na uskutočnenie referenda po skončení tohto obdobia.

Rozdelenie Osmanskej ríše podľa mierovej zmluvy zo Sèvres. Rozdelenie Osmanskej ríše podľa mierovej zmluvy zo Sèvres. Wikimedia Commons

​Okrem reparácií musel osmanský sultán súhlasiť s obmedzením armády na 50-tisíc mužov a zabavením vojnového loďstva.

Mier zo Sèvres bol však predovšetkým pre územné zisky Grécka jednoznačne odmietnutý tureckými nacionalistami pod vedením Mustafu Kemala (Atatürka) a zmluvu, v ktorej preambuli stálo, že ide o „pevný, spravodlivý a trvalý mier“, parlament odmietol ratifikovať.

Posledný sultán Mehmed VI. opúšťa v novembri 1922 Istanbul. O niekoľko mesiacov neskôr vznikol na troskách niekdajšej Osmanskej ríše moderný turecký štát. Posledný sultán Mehmed VI. opúšťa v novembri 1922 Istanbul. O niekoľko mesiacov neskôr vznikol na troskách niekdajšej Osmanskej ríše moderný turecký štát. Wikimedia Commons

​Po povstaní kemalistov a grécko-tureckej vojne bol napokon mier zo Sèvres revidovaný Lausannskou zmluvou z 24. júla 1923. Tá určila hranice Turecka, zakotvila tiež povinnú výmenu obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom (do Grécka bolo vysťahovaných asi 1,2 milióna kresťanov, do Turecka zase približne 400-tisíc moslimov) a aj práva tureckej menšiny v Grécku a gréckej menšiny v Turecku.

Porazenými z Lausanne boli napokon Kurdi, ktorým bol podľa pôvodnej zmluvy zo Sèvres výhľadovo prisľúbený nezávislý štát.

01 - Modified: 2022-08-12 07:09:18 - Feat.: - Title: Z Ukrajiny vyplávali ďalšie dve lode, jedna vezie kukuricu, druhá pšenicu 02 - Modified: 2022-08-12 06:49:23 - Feat.: - Title: Parádne pláže a podmanivá krajina. Kde hľadať najlepšiu dovolenku v Turecku 03 - Modified: 2022-08-10 14:07:09 - Feat.: - Title: Miera nezamestnanosti v Turecku klesla na 50-mesačné minimum 04 - Modified: 2022-08-12 09:20:34 - Feat.: - Title: Princ, ktorý zmenil mapu Európy. Eugen Savojský bol postrachom Turkov a nočnou morou francúzskeho kráľa 05 - Modified: 2022-08-09 14:11:14 - Feat.: - Title: Turecko vyslalo vrtnú loď k pobrežiu Cypru, výskum už bol raz predmetov sporov
menuLevel = 2, menuRoute = history/nove-dejiny, menuAlias = nove-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
13. august 2022 13:56