Mýtmi a legendami je opradená už od čias Krištofa Kolumba. Oblasť medzi Floridou, Portorikom a Bermudami, kde „miznú lode, lietadlá i pasažieri bez stopy“ v ľuďoch vzbudzuje obavy, ale zároveň ich priťahuje. Jej názov Bermudský trojuholník sa vžil ako jazykový termín pre neriešiteľné záhady.
Pred 75 rokmi, 5. decembra 1945, tu záhadne zmizlo päť amerických torpédových bombardérov Grumman TBM Avenger z letu číslo 19.
Mýtus trojuholníka stál za vznikom stoviek kníh, filmov, televíznych seriálov, programov, článkov a diskusií. Prežíva aj v 21. storočí, hoci vďaka satelitom a ďalšej technike sú hlásené zmiznutia oveľa vzácnejšie.
Neobvyklé anomálie a podivné úkazy tu zaznamenal už Krištof Kolumbus v roku 1492. Podľa jeho denníka sa kompas správal čudne, nad morom preletel ohnivý pás, námorníci videli pohybujúce sa svetlo a neobvyklé záblesky.
Prvé štyri historicky zdokumentované zmiznutia v tejto oblasti sa stali v rokoch 1782 až 1812. Ale až prípad americkej letky zo začiatku decembra 1945 vzbudil väčšiu pozornosť.
Pätica bombardérov sa za jasného a pokojného dňa vydala na cvičný let. Veliteľ letky Charles Taylor začal náhle v komunikácii s vežou hovoriť o zhoršení viditeľnosti, zvláštnej farbe mora a čudnom správaní oboch palubných kompasov. Potom sa spojenie prerušilo a lietadlá v oblasti trojuholníka zmizli, aby sa už nikdy nenašli. Navyše sa stratilo aj pátracie lietadlo Martin Mariner s trinásťčlennou posádkou. Zomrelo vtedy 27 ľudí.
Zvyšky lietadiel, ktorá mohli patriť k letu 19, objavila údajne v máji 1991 spoločnosť, ktorá na dne Atlantického oceánu hľadala stroskotanú španielsku galéru. Svedectvo a popis objavených lietadiel ale z neznámych dôvodov časom zmenili.
Prvý článok, ktorý sa venoval záhadnému miznutiu lodí a lietadiel, sa v tlači objavil v roku 1950. A o dva roky neskôr bola prvýkrát vytýčená tajomná oblasť v Atlantiku ako trojuholník medzi Bermudami, Portorikom a Miami.
Dnešný názov dostala oblasť až v auguste 1964, v článku Vincenta Gaddisa Smrtiaci Bermudský trojuholník. V časopise Argosy rekapituloval všetky dovtedajšie zmiznutia a vznikla legenda.
Všetky zmiznutia mali rovnaký priebeh. Počasie bolo krásna, lietadlá a lode nehlásili ohrozenie ani nežiadali o pomoc. Tak ako loď Cyclops s nákladom mangánovej rudy, ktorá zmizla začiatkom marca 1918 pri plavbe z Barbadosu do Norfolku vo Virgínii. Alebo loď Marine Sulphur Queen vo februári 1963 s nákladom síry na ceste z Beamontu v Texase, takisto do Norfolku. Ani jej radista nevolal o pomoc a nebolo nič objavené. Vzniklo mnoho hypotéz, vrátane únosu Kubáncami.
Podľa jednej z teórií majú bermudské záhady mimozemský charakter. A podľa inej sa zasa dajú vysvetliť prirodzeným spôsobom. Oblasť trojuholníka je totiž mimoriadne frekventovaná a takisto sa v nej vyskytuje veľa hurikánov a tornád, ktoré zdvíhajú do veľkých výšok obrovské masy vody. Môžu zmiesť malú loď alebo aj nízko letiace lietadlo.
Pozdĺž západného okraja oblasti sa navyše tiahne Golfský prúd a styk jeho teplých vôd s chladnou vodou Atlantiku vyvoláva mnoho neobvyklých javov, ako sú náhle hmly či vzdušné turbulencie.
V oblasti je tiež veľmi členité morské dno s hĺbkou miestami šesť až osem kilometrov, takže hľadať vraky lodí a trosky lietadiel je takmer vylúčené. Navyše tam skutočne existuje magnetická anomália. Kompas zlyháva, strelka chaoticky kmitá a ukazuje ku geografickému severnému pólu, nie k magnetickému.
V nedávnej dobe pribudla k možným vysvetleniam ešte hypotéza o vybuchujúcom metáne. Hydrát metánu leží na dne a v pevnom stave ho udržiava vysoký tlak vody. Občas sa však kus oddelí a stúpa k hladine, kde sa pri nižšom tlaku premieňa na plyn. Pri hladine môže mať plynová guľa priemer stovky metrov. Keby nad takým miestom plávala loď, mohla by sa zrazu potopiť – kvôli zníženej hustote vody.
Ale všetky prirodzene znejúce argumenty nemenia nič na skutočnosti, že sa vo väčšine prípadov príčinu zmiznutia lodí a lietadiel zistiť nepodarilo. A tak naďalej zostáva priestor na fantáziu novinárov, spisovateľov, filmových tvorcov, ale aj pre vedcov.