Tanky boli prvýkrát uvedené do bojov počas prvej svetovej vojny. Odvtedy prechádzali neustálym zdokonaľovaním. Nanovo zadefinovali pravidlá pozemnej vojny, prispôsobili sa všetkým druhom boja a stále hrajú kľúčovú úlohu vo veľkých vojenských operáciách.
Ako tieto vojnové stroje zmenili chod dejín? Aký vplyv mala táto technológia na dve svetové vojny?
Odhaľovať príbeh tankov znamená analyzovať tiež búrlivú históriu spoločnosti 20. storočia. Budeme sa snažiť nájsť odpovede na otázky, prečo ľudstvo smerovalo od jedného ničivého konfliktu k ešte ničivejšiemu a do akej miery sa na tom podieľali tanky.
Krycí názov vodná nádrž
Vývoj tankov v prvej svetovej vojne bol reakciou na patovú situáciu na západnom fronte. Vozidlá nesúce základné princípy tanku ako pancierovanie, palebná sila a mobilita v ťažkom teréne boli projektované už zhruba desaťročie pred vojnou. Uvedenie ich vývoja do praxe však podnietili až alarmujúco veľké straty zákopovej vojny. Výskum prebiehal vo Veľkej Británii aj vo Francúzsku, no Nemecko a Rakúsko-Uhorsko so spojencami nedokázali držať krok.
Vo Veľkej Británii bolo prvé obrnené pásové vozidlo s prezývkou Little Willie vyrobené v priebehu leta 1915. Prototyp nového dizajnu pod označením Mark I bol britskej armáde predstavený 2. februára 1916. Napriek tomu, že ich pôvodným oficiálnym označením malo byť pozemná loď, boli pre zachovanie utajenia sériové vozidlá pomenované tanky. Tento názov im prischol po tom, ako ich pracovníci továrne, v ktorej boli vyrábané, prezývali tankmi pre ich podobnosť s oceľovou nádržou na vodu. Zároveň táto prezývka slúžila na zachovanie utajenia ich výroby.
Myšlienka obrneného vojnového vozidla vznikla už dávno predtým. Od počiatku ľudských konfliktov chcel byť každý vojak chránený silným brnením, vyzbrojený mocnou zbraňou a zároveň byť dostatočne mobilný. Zápasu medzi brnením a palebnou silou celé stáročia dominovali kanóny. V modernej ére vojenstva pracovali inžinieri sveta na zdokonaľovaní diel tak, aby boli čoraz väčšie, silnejšie a smrtonosnejšie.
Keď však niektorí z nich na vlastné oči videli, akú ničivú silu predstavujú moderné delá, uvedomili si, že rovnako mocné zbrane má aj ich nepriateľ, a preto sa začali zamýšľať, ako by dokázali vojakov ochrániť pred skazou. Vo svete sa schyľovalo k dosiaľ nevídanému konfliktu a mocnosti vyrábali jednu ničivejšiu zbraň za druhou.
Úsvit veku tankov
Prvým návrhom moderného tanku s otočnou vežou vyzbrojenou kanónom bol takzvaný motorgeschütz – čiže motorové delo – od rakúskeho inžiniera Günthera Burstyna. Ten predbehol Britov a Francúzov, keď so svojím technickým návrhom prišiel už v roku 1911.
Burstynovou inšpiráciou boli obrnené torpédové člny. Počas plavby na jednom z nich mu v roku 1903 napadlo navrhnúť pozemné plavidlá na podobnom princípe. Mali byť rýchle, obrnené a schopné niesť vlastné delo. Torpédové člny však boli poháňané veľkými a ťažkými parnými strojmi. Vynálezom, ktorý umožnil ich prerod na pevninské plavidlá, bol spaľovací motor. So sériovou výrobou automobilov postupne prišli aj prvé obrnené autá. Jedno takéto videl Günther Burstyn na prvom viedenskom automobilovom veľtrhu v roku 1905. Bol ním prototyp od Deimlera, ktorý vyzeral úchvatne, no mladý inžinier si uvedomoval jeho najväčší problém – jazdiac na štyroch úzkych kolesách boli odkázané len na spevnené cesty, inak by riskovali uviaznutie. Alternatívou ku kolesám sa stala reťaz znitovaná z kovových plátov – pásy, ktoré na svojej ploche efektívne rozložili váhu vozidla. Prvýkrát boli použité v Kalifornii v roku 1904 na traktoroch značky Holt. Otočnú streleckú vežu zase odpozoroval na bojových lodiach a na prekonávanie zákopov či kráterov po bombardovaní mali jeho návrhu slúžiť štyri predĺžené ramená....
Zostáva vám 85% na dočítanie.