1/17Charles LindberghWikimedia Commons
2/17Charles Lindbergh so svojím jednomotorovým lietadlom nazvaným Spirit of St. Louis, na ktorom absolvoval historický let. Americký pilot sa vďaka nemu stal zo dňa na deň svetovou hviezdou.Profimedia
3/17John Alcock a Arthur Whitten Brown (na snímke vľavo) sa stali prvými letcami, ktorí prekonali Atlantik bez medzipristátia. Podarilo sa im to v júni 1919, keď za 16 hodín a 27 minút preleteli z Newfoundlandu do írskeho Clifdenu. Na snímke vpravo je ich lietadlo Vickers Vimy krátko po štarte.Wikimedia Commons
4/17Pamätná pohľadnica pripomínajúca pokus o prekonanie Atlantiku francúzskymi letcami Charlesom Nungesserom a Françoisom Colim. Odštartovali 8. mája 1927 z Paríža, ich stroj sa však pravdepodobne zrútil niekde do oceána.Wikimedia Commons
5/17Charles Lindbergh v uniforme nadporučíka letectva po skončení vojenského výcviku v roku 1925.Wikimedia Commons
6/17Lindbergh (vpravo) ako pilot leteckej pošty na snímke z roku 1926.Wikimedia Commons
7/17Lietadlo, ktorým sa chystal preletieť z New Yorku do Paríža postavili Lindberghovi za dva mesiace v spoločnosti Ryan v San Diegu. Bol to upravený jednomotorový hornoplošník typu M-2, ktorý dostal typové označenie NYP a na počesť sponzorov ho nazval Spirit of St. Louis. Dnes je lietadlo vystavené v Národnom múzeu letectva a vesmíru vo Washingtone.Wikimedia Commons
8/17Pohľad do kokpitu lietadla Spirit of St. Louis. Kvôli nutným úpravám a montáži viacerých prídavných nádrží sa muselo posunúť aj miesto, kde pilot sedel. Bolo až za krídlom, takže dopredu sa nemohol pozerať priamo, ale len pomocou periskopu. Na snímke vpravo je sedadlo, v ktorom Lindbergh strávil 33,5-hodinový let. Chcel, aby nebolo pohodlné, čo ho malo po celý čas udržiavať v bdelom stave.Wikimedia Commons
9/17Po úspešnom prelete Atlantiku sa Charles Lindbergh stal najoslavovanejšou svetovou hviezdou a všade, kam prišiel, ho vítali tisíce ľudí. Takto obľahli jeho lietadlo, keď v júni 1927 pristál na letisku Croydon Field pri Londýne.Wikimedia Commons
10/17Správa o úspešnom Lindberghovom lete dominovala na konci mája 1927 všetkým novinám na svete a výnimkou neboli ani slovenské.Archív
11/17Po návrate do USA prijal slávneho pilota aj americký prezident Calvin Coolidge (stojí vpravo). Na audienciu do Bieleho domu prišiel Lindbergh spolu so svojou matkou Evangeline (vpredu v strede).Wikimedia Commons
12/17Hoteliér Ramond Orteig (vpravo) blahoželá Charlesovi Lindberghovi k úspešnému nonstop preletu z New Yorku do Paríža, ktorým splnil podmienky jeho výzvy a získal tak prémiu 25-tisíc dolárov.Wikimedia Commons
13/17Charles Lindbergh so svojou manželkou Anne.Wikimedia Commons
14/17Únos prvorodeného Lindberghovho syna Charlesa juniora v marci 1932 otriasol nielen americkou verejnou mienkou. Dieťa sa po dvoch mesiacoch našlo mŕtve a rodina sa neskôr rozhodla zo Spojených štátov odsťahovať.Wikimedia Commons
15/17Charles Lindbergh sa v 30. rokoch netajil svojimi sympatiami k Hitlerovej politike či antisemitskými názormi, čo v USA výrazne naštrbilo jeho obraz hrdinu. Nemecko niekoľkokrát navštívil a v roku 1938 od Hermanna Göringa prevzal dokonca nacistické vyznamenanie Rad nemeckého orla (snímka je práve z tohto ceremoniálu). Verejnosť však v tom čase nevedela, že informácie o nemeckom leteckom priemysle a nových lietadlách, ktoré Lindbergh získal, odovzdával americkej armáde a spravodajskej službe.Wikimedia Commons
16/17V roku 1968 sa Lindbergh zúčastnil prijatia posádok vesmírnych lodí Apollo 7 a Apollo 8 v Bielom dome. Snímka zachytáva podpis slávnostného protokolu z tejto udalosti a nad sediacimi astronautmi stoja (zľava) Charles Lindbergh, prvá dáma USA Lady Bird Johnsonová, 36. americký prezident Lyndon Johnson, riaditeľ NASA James Webb a viceprezident Hubert Humphrey.Wikimedia Commons
17/17Miesto posledného odpočinku Charlesa Lindbergha na havajskom ostrove Maui, na ktorom prežil svoje posledné roky.Wikimedia Commons