Hoci je pokročilá večerná hodina, parížske letisko Le Bourget okupujú masy ľudí. Koľko ich prišlo, nik nevie, noviny budú v nasledujúcich dňoch len odhadovať, či 100-tisíc, alebo 150-tisíc, no zhodnú sa, že také mohutné zhromaždenie francúzska metropola od osláv konca vojny nezažila. Všetci prítomní upierajú zraky k oblohe, dúfajúc, že sa na nej každú chvíľu zjaví lietadlo, na ktoré s napätím čakajú.
„Vraj ho videli nad Cherbourgom, takže už by mal byť nad Francúzskom,“ rozšíri ktosi informáciu a optimizmus v dave stúpa.
Dvadsať minút po desiatej večer sa desaťtisíce zvedavcov konečne dočkajú. Z tmy vykĺzne sivobiely stroj a vzápätí sa ozve zvuk jeho motora. Krátko nato lietadlo sadá na zem a železné zábrany ani kordóny vojakov a policajtov nemajú šancu odolať ľudskej vlne, ktorá sa pohne smerom k nemu.
Tí prví, čo k stroju pribehnú, vidia usmiateho mladíka vystupujúceho z kokpitu a začujú jeho slová: „Tak som tu. Podarilo sa mi to!“
Je sobota 21. mája 1927, ten mladý muž sa volá Charles Lindbergh a hoci je na smrť unavený, žiari od šťastia. Včera so svojím lietadlom odštartoval z New Yorku a po viac než 33 hodinách nepretržitého letu, prevažne nad Atlantickým oceánom, dosiahol vytúžený cieľ – Paríž.
Správa o jeho úspechu sa okamžite šíri prostredníctvom telegrafov a telefónov do sveta a 25-ročný Američan sa z noci do rána stane najoslavovanejšou hviezdou. Asi nik doteraz nečelil takému masovému záujmu, takej pozornosti a takému náporu fanúšikov, ako bude čeliť práve on.
Zabudnutí priekopníci
Muž, ktorý ako prvý preletel cez Atlantik. Takéto a podobné slovné spojenia sa s Charlesom Lindberghom spájajú prakticky od chvíle, ako svoj slávny let úspešne zavŕšil. Je to prinajmenšom nepresné. Nebol totiž prvý, kto vzdušnou cestou tento oceán prekonal.
Už o osem rokov skôr sa vydali na púť medzi kontinentmi tri americké hydroplány Navy Curtiss. Mohutné dvojplošníky s rozpätím krídel 38 metrov, každý so šesťčlennou posádkou, odštartovali z Newfoundlandu 16. mája 1919. Po 17 hodinách letu mali naplánované medzipristátie na Azorských ostrovoch, odkiaľ mali potom za ďalších deväť hodín preletieť do Lisabonu.
Technické problémy, nepriaznivé počasie i ťažkosti s navigáciou však spôsobili, že cieľ dosiahol napokon iba jeden z lietajúcich člnov, a to až 27. mája. Jeho posádku, ktorej velil Albert Read, síce po návrate do USA čakalo slávne privítanie, misia však časom upadla do zabudnutia.
Prispel k tomu aj let, na ktorý sa už onedlho, presnejšie 14. júna 1919, vydala dvojica britských vojenských pilotov. Kapitán John Alcock a poručík Arthur Whitten Brown odštartovali s upraveným bombardérom Vickers Vimy takisto z Newfoundlandu a zamierili do Írska. V Clifdene pristáli po 16 hodinách a 27 minútach nepretržitého letu. Boli tak vôbec prvými letcami, ktorí sa zo severoamerikého na európsky kontinent prepravili bez medzipristátia.
K úspešným vzduchoplavcom prekonavším Atlantik sa zakrátko zaradil aj major Herbert Scott, ktorý velil posádke britskej vzducholode R 34. Zo škótskeho East Fortune odštartovala 2. júla 1919 a na newyorskom Long I...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.