Juhoslávia bola utopický projekt, nesúrodý štát udržiaval Tito pokope svojou charizmou a tvrdou rukou

1/5Kult juhoslovanského vodcu Josipa Broza Tita v ničom nezaostával za uctievaním najvyšších predstaviteľov v iných komunistických štátoch. Na rozdiel od väčšiny z nich sa však on mohol oprieť aj o prirodzenú autoritu a charizmu. Práve jeho osobnosť bola jedným z hlavných faktorov, ktoré držali inak nesúrodý štátny útvar niekoľko desaťročí pokope.Wikimedia Commons

2/5

3/5Mapa bývalého súštátia na Balkáne. Jeho oficiálny názov znel Socialistická federatívna republika Juhoslávia (Socijalistička Federativna Republika Jugoslavija), tvorilo ho šesť zväzových republík (Srbsko, Slovinsko, Macedónsko, Chorvátsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina) a dve autonómne oblasti (Kosovo a Vojvodina). S rozlohou takmer 256-tisíc štvorcových kilometrov bola Juhoslávia deviatym najväčším štátom Európy.Shutterstock

4/5Josip Broz Tito (1892 – 1980; na snímke z konca 50. rokov pri prehliadke vojenskej jednotky) si získal autoritu počas druhej svetovej vojny ako partizánsky vodca, po nej sa postavil na čelo krajiny a viedol ju až do konca života. Hoci bol komunista a Juhoslávia socialistický štát, dokázal si získať sympatie aj na Západe. Doma sa však nezdráhal používať proti oponentom ani najtvrdšie metódy.Wikimedia Commons

5/5Titov kult pretrval v Juhoslávii aj po jeho smrti a portrét predsednika (prezidenta) nesmel chýbať ani na bankovkách, v tomto prípade na 5000-dinárovke z roku 1985. Krajina však v tom čase už pomaly začínala smerovať k zániku.Wikimedia Commons