StoryEditor

Fenomén Dubček: Mýtus demokrata uprostred komunistického zriadenia škrípe

02.11.2017, 12:11
Autor:
TFTF
Alexandra Dubčeka si veľká časť ľudí ešte môže pamätať. Napriek tomu je okolo neho viac mýtov, ako je únosné. Dôvod? Obraz Dubčeka si čoraz viac prispôsobujeme vlastným predstavám.

Ak by vznikla nová reality show – Slovensko hľadá hrdinu, favorit by bol jasný. Alexander Dubček. Keď pre nič iné, tak preto, že predstavuje čítankový príklad, ako sa na jednu osobnosť dokážeme pozerať z dvoch perspektív. Prvá, kým naozaj bol. Druhá, kým chceme, aby bol. A pri Dubčekovi je to jednoduché. O najznámejšej postave slovenských dejín toho zas tak veľa s určitosťou nevieme.

Ťažký rozhovor

Celkom nepríjemný telefonát. Mal prebehnúť len pár dní pred vstupom vojsk Varšavskej dohody. Na jednej strane do telefónu Dubček a na druhej Leonid Brežnev. Líder Sovietskeho zväzu si 13. augusta 1968 na diplomatický jazyk nepotrpí.

„Chcem sa ťa priamo opýtať, Saša, čo tým sleduješ? Čo mi z tohto vychádza, že nás klameš,“ cituje Brežneva prepis hovoru. Dubček neodporuje. „Ešte raz potvrdzujem, že neodmietam splniť dohodu, čo sme spravili v Čiernej nad Tisou,“ odpovedá. No potrebuje viac času.

Ten nedostal, pokračovanie príbehu s vyvrcholením 21. augusta a príchodom vojsk Varšavskej zmluvy už pozná každý. Od telefonátu prešlo takmer polstoročie. No Brežnevova otázka má čaro stále. Ak ju trochu pozmeníme a spýtame sa – Klameme sa Dubčekom?

Dubček vo svojich memoároch poprel dohody z Čiernej nad Tisou. Nikomu neprisľúbil ani čistky vo vedení strany, ani pritvrdenie cenzúry, ani zákaz nezávislých organizácií.

„Brežnev mi telefonoval 13. augusta. Počas rozhovoru neurobil ani priame, ani iné narážky na neexistujúce dohody z Čiernej nad Tisou. Vedel, že je to rozprávka,“ píše v knihe Nádej zomiera posledná.

Alexander Dubček so sovietskym ministrom zahraničných vecí Andrejom Gromkyom v roku 1968. Alexander Dubček so sovietskym ministrom zahraničných vecí Andrejom Gromkyom v roku 1968. archív TASR

​Dubček maľuje presne opačný obrázok ako prepis telefonátu. A nejde o zanedbateľné nedorozumenie. Rokovania v Čiernej nad Tisou predstavovali zrejme posledný moment, keď sa ešte Československo mohlo invázii vyhnúť. To Dubček nemohol tušiť. A pre potreby textu je to aj tak nepodstatné. Dôležitý je druhý aspekt. Ten u nás zakotvil dlhšie ako samotné spriatelené vojská.

Celé (ne)dohody z Čiernej nad Tisou totiž predstavujú križovatku pri hodnotení Alexandra Dubčeka. Miesto, na ktorom sa treba rozhodnúť, čomu chceme veriť. Či, v tomto prípade, jeho memoárom, alebo dokumentom, ktoré ich spochybňujú. Prepis telefonátu nie je jediný prameň, ktorý Dubčekovi protirečí. Oponuje mu i Záznam zo stretnutia predstaviteľov Bulharska, NDR, Poľska, Maďarska a ZSSR z 18. augusta 1968.

...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2022-08-07 04:05:00 - Feat.: - Title: Svet pravekých lovcov a zberačov: Pod vyhynutie neandertálcov sa podpísal aj spôsob ich života 02 - Modified: 2022-08-03 22:05:00 - Feat.: - Title: Zastala sa kolegov, režim ju odstavil. Spisovateľke Hane Ponickej odvaha nikdy nechýbala 03 - Modified: 2022-08-02 12:17:49 - Feat.: - Title: V minulosti výsada, dnes už štandard. Ako sa zmenila výbava áut za 30 rokov? 04 - Modified: 2022-08-01 11:47:57 - Feat.: - Title: Edvard Beneš očami historika: Nechcel sa s nikým deliť o zásluhy, prekážali mu boháči i hrdinovia 05 - Modified: 2022-08-01 09:48:39 - Feat.: - Title: V Rimavskej Sobote vykopali jednu z najhlbších studní sveta. Bola taká hlboká, ako je Empire State Building vysoká
menuLevel = 2, menuRoute = history/profily, menuAlias = profily, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
08. august 2022 18:58