Bol mimoriadne všestranný a vydaním jeho diela začala de facto jestvovať moderná veda. Venoval sa matematike, sformuloval tri základné zákony klasickej mechaniky, no zasiahol významne aj do optiky, keď objavil, že svetlo je zložené z farebného spektra, a zostavil prvý zrkadlový ďalekohľad. Študoval tiež históriu, alchýmiu a teológiu a veľkú časť textov venoval výkladom Biblie.
Isaac Newton sa narodil 4. januára 1643 na panstve Woolsthorpe v Anglicku. Jeho otec, ktorý bol roľník, zomrel tri mesiace predtým. Isaac vyrastal u starých rodičov, trpel odlúčením od matky, ktorá sa znovu vydala. To bolo zrejme aj príčinou jeho psychických problémov ťahajúcich sa do dospelosti, o ktorých sa v súčasnosti vo vedeckých kruhoch špekuluje, že mohlo ísť o autizmus. Newton patril k ľavákom.
K matke sa vrátil až ako desaťročný, po smrti jej druhého manžela. Chcela, aby syn raz prevzal otcovský majetok a hospodáril na ňom, no čoskoro sa ukázalo, že na to nemá ani chuť, ani vlohy. Správca granthamskej školy, opierajúc sa o podporu Isaacovho strýka, navrhol, že ho pošle študovať.
Na Trinity College v Cambridgi, kde sa neskôr stal profesorom matematiky, sa zapísal v roku 1661. Práve so záhradou tejto školy sa spája najznámejšia legenda. Newtona, odpočívajúceho pod jabloňou, vraj padajúce jablko (traduje sa, že mu dopadlo na hlavu) priviedlo k otázke, prečo padá k zemi vždy kolmo. A tak prišiel na teóriu gravitácie. V jablku padajúcom zo stromu k zemi totiž videl možný vzťah Zeme a Mesiaca, Slnka a planét, ktorú neskôr zovšeobecnil na celý vesmír a položil tak základy pozemskej i nebeskej mechaniky.
Na svoje najväčšie objavy potom prišiel počas vynúteného pobytu na vidieku, keď bola v rokoch 1665 až 1667 kvôli morovej nákaze univerzita zatvorená. Ako neskôr sám priznal, pokiaľ ide o objavy, bol vtedy na „vrchole svojho života“. Nič z toho ale v tom čase ešte neuverejnil.
Jeho kniha Philosophiae Naturalis Principia Mathematica (Matematické základy prírodovedy) prvý raz vyšla až v roku 1687, a je považovaná za jednu z najvýznamnejších individuálnych prác v histórii modernej vedy. Práve od knižného vydania tohto majstrovského diela začala de facto jestvovať moderná veda.
Vedec v nej sformuloval tri základné zákony klasickej mechaniky - zákon zotrvačnosti, zákon sily a zákon akcie a reakcie, i zákon všeobecnej príťažlivosti, ktoré mu umožnili vysvetliť celý rad fenoménov, vrátane pohybu planét, mesiacov a komét v solárnom systéme, podstatu slapových javov a rovnodennosti a nepravidelnosti v orbitálnej dráhe Mesiaca.
Newton sa venoval aj optike a matematike, študoval históriu, teológiu aj alchýmiu. Stal sa významným vedcom, oceňovali ho v jeho vlasti i v Európe. Jeho pozoruhodné vedecké práce mu priniesli členstvo a dlhoročné predsedníctvo v Kráľovskej vedeckej spoločnosti (Royal Society). Bol profesorom na univerzite v Cambridgi.
Slávny vedec bol aj poslancom anglického parlamentu (v rokoch 1689 až 1690 a v roku 1701). V roku 1696 ho vymenovali za dozorcu v kráľovskej mincovni v londýnskom Toweri a o tri roky neskôr sa stal jej najvyšším správcom, ktorým bol až do svojej smrti. V roku 1705 bol povýšený do šľachtického stavu a jeho londýnsky dom bol, napriek Newtonovej ťažkej a komplikovanej povahe, obľúbeným spoločenským strediskom. Mimochodom, až miesto v mincovni mu prinieslo hmotné zabezpečenie, takže sa mohol zriecť profesúry.
Isaac Newton zomrel 31. marca 1727 v Londýne ako 84-ročný. S veľkou pompou a najvyššími poctami ho pochovali vo Westminsterskom opátstve, na poslednej ceste niesli jeho rakvu lordi.
Vzácneho vedca si v nedávnej minulosti uctila aj britská rocková kapela Oasis. V októbri 1999 nazvala jeho citátom „Standing On The Shoulder of Giants“ svoj album. Úplný Newtonov výrok, ktorý sa taktiež nachádza na britskej dvojlibrovej kovovej minci, znie: „To, že som videl tak ďaleko, je len preto, lebo som stál na pleciach obrov“. Vedec tak chcel jemne zbagatelizovať úžasný prínos svojho objavu pre svet vedy.
V júli 2005 oznámili, že súbor poznámok slávneho anglického matematika a fyzika 17. storočia, sira Isaaca Newtona, o ktorých sa vedci domnievali, že sú už naveky stratené, sa našiel v britskej Kráľovskej spoločnosti. Ohromujúci objav sa podaril popredným vedcom britskej akadémie pri katalogizovaní rukopisov.
V Londýne sa v júli 2007 za 204-tisíc libier vydražili list sira Isaaca Newtona, ktorý v ňom píše o svojej teórii gravitácie a o stavbe vesmíru.
V máji 2010 si slávny vedec symbolicky „vychutnal“ impozantný pohľad na planétu Zem priamo z vesmíru. Umožnil mu to astronaut Piers Sellers, ktorý umiestnil portrét zakladateľa modernej vedy do presklenej vyhliadkovej kupoly orbitálnej základne. Americký astronaut britského pôvodu si na vesmírnu stanicu ISS priniesol aj vzácny desaťcentimetrový kúsok dreva z jablone poskytnutý britskou Kráľovskou spoločnosťou. Drevo pochádza zo stromu, z ktorého pred takmer 350 rokmi malo spadnúť jablko, čím sa to všetko začalo.