Písal sa máj roku 1919, keď z fabriky na parížskom nábreží Javel, kde ešte pred necelým rokom vyrábali výzbroj pre armádu bojujúcu na fronte, vychádza prvý automobil. Má označenie 10 HP Type A a nie je to iba nový model, ale aj úplne nová značka – Citroën.
V tejto chvíli ešte nik nemôže vedieť, že zakladateľ automobilky raz dostane prezývku Európsky Ford a vozidlá, ktoré z nej budú vychádzať, prepíšu dejiny. André Gustave Citroën, ktorého meno ponesú, pritom sám autá nekonštruoval.
Narodil sa 5. februára 1878 v Paríži v rodine židovského klenotníka holandského pôvodu Lévieho Citroena, ktorý si po emigrácii do Paríža v roku 1873 upravil priezvisko na Citroën. Po ukončení lýcea vyštudoval v roku 1900 polytechnickú školu a stal sa inžinierom.
V tom istom roku navštívil rodinu z matkinej strany v Poľsku. Jeden jeho príbuzný tam zostrojil systém ozubených kolies v tvare písmena V z dreva. Ten sa stal symbolom a logom budúcej automobilovej značky. Po návrate do Francúzska dopracoval myšlienku ozubených kolies z ocele a dal si ju patentovať.
V roku 1906 sa stal generálnym riaditeľom a administrátorom v automobilke Mors majiteľov bratov Émila a Louisa Morsovcov. Spoločnosť, vyrábajúcu vozidlá, ktoré slávili úspechy v súťažiach, viedol sedem rokov a nielenže ju zachránil pred krachom, ale práve za jeho éry ročná produkcia áut vzrástla zo 125 kusov na 1 200 automobilov. A nielen to. Zreorganizoval prieskum potrieb zákazníkov, zmodernizoval výrobu, riadenie a dal podnety na výrobu nových modelov áut. V roku 1912 navštívil v americkom Detroite továreň Henryho Forda a do Európy priniesol jeho metódu masovej výroby.
Pred vypuknutím prvej svetovej vojny sa 27. mája 1914 André Citroën zosobášil s Georginou Bingenovou. Ešte predtým však odišiel zo spoločnosti Mors a pracoval už iba pre vlastnú firmu. Jeho podnikateľský rozlet však zastavila prvá svetová vojna.
On sám musel v auguste 1914 v rámci mobilizácie narukovať a slúžil pri francúzskom meste Metz. Presvedčil však francúzsku armádu o výhodách masovej produkcie munície a s úspechom ju zaviedol pri jej výrobe vo svojej továrni. Po skončení vojny v roku 1919 Citroën transformoval vojnovú továreň na automobilku. Založil firmu nesúcu jeho meno so znakom dvoch písmen V.
V tom istom roku vyšlo z jeho automobilky prvé vozidlo Citroën 10 HP Type A, na skonštruovanie ktorého získal inžiniera Julesa Salomona. Cena 7 950 frankov bola aj na vtedajšie časy výnimočne nízka a auto sa stalo zakrátko veľkým hitom. Za dva roky vyrobili viac než 24-tisíc kusov.
Veľa vkladal do marketingu a reklamy a k úspechu prispeli aj novinky, ako napríklad splátkový predaj, katalógová ponuka náhradných dielov a doplnkov, rozsiahla sieť predajcov či firemných servisov. V tomto období sa jeho spoločnosť stala najväčšou automobilkou vo Francúzsku. Citroën podporoval tiež vedu a mesto Paríž, ktoré vďaka nemu získalo napríklad osvetlenie Víťazného oblúka.
Prioritou ale zostávala pochopiteľne výroba áut a ruku v ruke s ňou išli technické inovácie. V roku 1926 s pomocou amerického inžiniera Edwarda Gowena Budda zostrojil prvé európske sériové vozidlo s modernou celokovovou karosériou. Vozidlá s dvojitým šípom v logu patrili takisto medzi prvé sériovo vyrábané automobily s pružne uloženým motorom. V roku 1929 sa navyše Citroën mohol pýšiť už aj tým, že je druhým najväčším výrobcom automobilov na svete.
Začiatkom 30. rokov 20. storočia sa však dostal do finančných ťažkostí. Správu automobilky Citroën zveril Pierrovi Michelinovi zo skupiny Michelin, aby ju zachránil pred úpadkom.
V roku 1934 sa na trhu objavil model Citroën Traction Avant, ktorý spôsobil v automobilovom svete ďalšiu revolúciu. Žiadne auto totiž dovtedy nemalo toľko moderných riešení. Okrem pohonu predných kolies, ktoré mal Traction Avant ako prvé sériovo vyrábané vozidlo na svete, to bola aj samonosná karoséria, hydraulické brzdy na všetkých štyroch kolesách, vyberateľné vložky valcov alebo nezávislé zavesenie kolies torznými tyčami. Firma tento model vyrábala vo viacerých modifikáciách až do roku 1957 a z pásov ho zišlo viac než trištvrte milióna kusov.
Avšak ani toto revolučné a dnes už legendárne auto firmu nezachránilo pred úpadkom. V decembri 1934 sa Citroën dostal do nútenej správy. Vláda navrhla jeho najväčšiemu veriteľovi, skupine Michelin, aby prevzala automobilku, čím by sa zachránilo 250-tisíc pracovných miest a upokojili sa ďalší veritelia.
Napokon André Citroën v roku 1935 svoje akcie skupine Michelin odstúpil. V tom istom roku 3. júla skonal na rakovinu žalúdka vo veku 57 rokov vo svojom rodnom meste. Pochovaný je na cintoríne Montparnasse.