Anglicku pripravil najpotupnejšiu porážku v celej slávnej histórii jeho námorníctva, mnohokrát zachránil svoju domovinu a vážili si ho aj jeho nepriatelia. Michiel de Ruyter je považovaný za jedného z najlepších admirálov v dejinách, v Holandsku je dodnes národným hrdinom a ikonou vojenského námorníctva.
De Ruyter sa narodil v roku 1607 v meste Vlissingen. O jeho detstve sa vie málo, no traduje sa historika, že ako malý chlapec sa po rebríku dostal na strechu kostola v jeho rodnom meste. Robotníci, nevediac o nezbednom chlapcovi, rebrík odniesli a budúceho slávneho admirála tak uväznili. Aby sa odtiaľ dostal, musel vraj de Ruyter strechu rozbiť.
K moru pričuchol už ako dieťa
Život na mori aj vo vojenskom tábore okúsil už v detstve. Predpokladá sa, že námorníkom sa stal ako 11-ročný, encyklopédia Britannica na svojom webe dokonca uvádza vek deväť rokov. Ako mušketier potom v roku 1622 bojoval proti Španielom.
Podobne dobrodružnú mal aj dospelosť, v ktorej preskákal kadečím. V írskom Dubline pôsobil ako obchodný agent, zúčastnil sa veľrybárskych expedícií, bojoval proti korzárom. Vo vojne proti Španielsku bol vo velení holandskej flotily, ktorá stála na strane Portugalska. Neskôr si kúpil vlastnú loď a venoval sa obchodu. Práve počas obchodných ciest do Maroka si získal úctu ostatných holandských kapitánov tým, že oslobodzoval kresťanských otrokov, ktorých na vlastné náklady vykupoval.
Keď si v roku 1652 vzal v poradí už svoju tretiu manželku, začal plánovať odchod do dôchodku. To zrejme ešte ani netušil, že roky jeho najväčšej slávy majú len prísť. Vypukla totiž dva roky trvajúca prvá anglicko-holandská vojna.
Priniesol poriadok a disciplínu
De Ruyter sa jej zúčastnil vo vysokých funkciách flotily a v roku 1653 sa stal viceadmirálom. V boji zaznamenal viacero úspechov, ktoré sa pripisujú tomu, že priniesol poriadok a disciplínu, ktoré predtým v holandskej flotile chýbali.
V roku 1665, už počas druhej anglicko-holandskej vojny, sa de Ryuter stal veliteľom celej flotily. V nasledujúcom roku pripravil Angličanom tvrdú porážku v Štvordňovej bitke, ktorá patrí medzi najdlhšie a najväčšie námorné bitky histórie.
Angličania v boji prišli o 23 lodí. Holanďania boli naopak v pluse, keď pri strate štyroch lodí šesť anglických dokázali zajať. Najbrilantnejší kúsok de Ruytera však mal ešte len prísť.
Potupil slávne kráľovské námorníctvo
V roku 1667 preplával na čele 80 lodí ústím Temže a s využitím zápalných lodí sa de Ruyter dostal až do kráľovskej lodenice na rieke Medway, ktorú zničil a zajal pritom časť lodí kráľovského námorníctva. Predovšetkým však vlajkovú loď Angličanov HMS Royal Charles. Angličania vôbec neboli schopní účinne Holanďanom vzdorovať.
Nájazd na Medway, ako sa táto akcia zapísala do dejín, je považovaný za najdrvivejšiu a najpotupnejšiu porážku v histórii kráľovského námorníctva. Toto zosmiešnenie anglického vojnového loďstva predznamenalo koniec druhej anglicko-holandskej vojny.
Zabránil vylodeniu nepriateľov
Nasledoval francúzsko-holandský konflikt, ktorého súčasťou bola aj tretia anglicko-holandská vojna. A de Ryuter opäť zohral kľúčovú úlohu. Holandsko sa ocitlo v smrteľnom nebezpečí, keď sa proti nemu spojili Francúzi a Angličania. Cieľom Francúzov bolo rozdrviť holandské vojská a okupovať celú krajinu.
Okrem postupu na súši malo prísť aj k vylodeniu. Invázia z mora sa však nekonala, pretože jej zabránil sériou strategických víťazstiev nad početne silnejšou spojenou flotilou Anglicka a Francúzska práve de Ruyter.
Na pevnine sa situácia pre holandské vojská vyvíjala podstatne horšie. Postup Francúzov spôsobil v krajine zdesenie a obrátil obyvateľov proti Johanovi de Wittovi, ktorý zastával funkciu veľkého penzionára - dnešnou obdobou je úrad premiéra. Republikán De Witt bol osobným priateľom de Ruytera, pomáhal mu pri kariérnom postupe a držal nad ním ochrannú ruku.
Hystériu spôsobenú vpádom nepriateľov využili monarchisti, ktorí presadzovali vládu oranžského princa Viliama. Situácia vyústila do vraždy de Witta, ktorého zlynčoval dav na ulici. Viliam sa v roku 1672 stal miestodržiteľom.
Francúzsky kráľ mu vzdal úctu
V roku 1674 Angličania uzavreli mier, no vojna proti Francúzsku pokračovala. O dva roky v Stredozemnom mori v bitke pri Auguste proti francúzskym lodiam rozdrvila de Ruyteorovi delová guľa ľavú nohu. De Ruyter, ktorý bol už vtedy legendou, na následky zranení zomrel.
De Ruytera si jeho vojaci a námorníci nesmierne vážili a prezývali ho deduško. Uznanie si získal dokonca aj u svojich nepriateľov. Na priamy rozkaz francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. vypálili kanóny na pobreží Francúzska salvu na počesť de Ruytera, ktorého pozostatky viezli do Holandska.
V súčasnosti v jeho rodnom Vlissingene stojí de Ruyterov pamätník, ktorého dominantou je socha slávneho admirála v nadživotnej veľkosti.