StoryEditor

Mág divadla Moliére: Výnimočný dramatik stvoril diela, ktoré sú aktuálne a úspešné dodnes

14.01.2022, 17:10
Chcel písať tragédie, no preslávili ho predovšetkým komédie a frašky. V nich nemilosrdne nastavoval zrkadlo nielen súdobej francúzskej spoločnosti a dvoru kráľa Slnko. Moliérovi sa podarilo vytvoriť postavy a typy, ktoré svojou aktuálnosťou presahujú aj štyri storočia, ktoré uplynuli od jeho narodenia.

Človek musí dlho pozorovať samého seba, kým príde na to, ako odsúdiť iných.

Pokrytectvo je privilegovaná neresť, ktorá zatvára ústa všetkým ľuďom.

Múdry človek sa prenesie cez všetky urážky, ktoré sú naňho uvalené, pretože najlepšou odpoveďou na neslušné správanie je trpezlivosť a umiernenosť.

Ak by sme už nenapísali ani nič iné, už tieto tri vety, presnejšie citáty, priblížia výnimočnú osobnosť svetovej drámy. A možno ešte jeden: „Každý vladár musí počúvať na obe uši a najmä musí mať svojho šaša, ktorý mu nemilosrdne povie pravdu do očí.“

Moliére sa počas svojho života musel boriť s neduhmi, ktoré sú veľmi aktuálne aj dnes – intrigami, ohováraním, so svätuškárstvom, s prospechárstvom či oportunizmom. Snažil sa medzi nimi lavírovať, a napriek tomu, že neraz musel písať na objednávku, stvoril diela, ktoré sa s veľkým úspechom uvádzajú dodnes. Hoci ho ako „komedianta“ odmietali dokonca normálne pochovať. Ale to už sme na konci cesty.

S dedkom do divadla

Na jej začiatku bol chlapec, ktorý sa ako Jean Baptiste Poquelin narodil 15. januára 1622 v Paríži do dobrej rodiny v dome zvanom le Pavillon de singes, teda Dom u opíc. Jeho otec Jean bol bohatý čalúnnický majster, ktorý pre seba (a neskôr aj pre svojho najstaršieho syna) kúpil úrad kráľovského čalúnnika a komorníka.

Francúzsky kráľovský dvor bol v tom čase nesmierne rozbujnenou „organizáciou“, kde o podobné tituly a funkcie nebola núdza. Platilo, že kto nebol „na dvore“, neznamenal v podstate nič.

Poquelinova skutočná práca pre kráľa zahŕňala asi tri mesiace v roku, no zabezpečovala mu početné vplyvné kontakty a z toho prameniace objednávky (veď kto by nechcel mať doma kreslo či pohovku od kráľovho čalúnnika).

Chlapcova matka Marie Cressé pochádzala tiež z bohatej rodiny a od nej pochádzala aj prezývka, ktorou ho častovali v detstve. Keď prvýkrát po narodení uvidela svoje dieťa, spontánne vraj vykríkla: „Le nez!“, teda nos, ktorý mal podľa všetkého na bábätko nadpriemerne veľký.

Bezstarostné detstvo Jeanovi Baptistovi a jeho trom súrodencom sa skončilo, keď matka v máji 1632 zomrela na tuberkulózu. Jej veno sa formálne rozdelilo medzi deti a otec sa o rok neskôr opäť oženil (ovdovel však opäť už v roku 1636).

Najstarší syn mal život a kariéru vopred nalinkovanú, mal po otcovi prebrať úrad, obchod aj dielňu. Aj preto ho poslal do internátu jezuitského College de Clermont, kde chlapec študoval latinčinu, matematiku, históriu a zemepis. No zároveň pričuchol aj k antickej literatúre a divadlu, keďže v škole hrávali antických autorov...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
20. máj 2022 15:57