Nedávno umrel Zdeněk Toman, muž, ktorý ma požiadal, aby som spísal jeho pamäti. Teraz len neviem, či mám napísať môj priateľ, alebo nepriateľ, hovoril mi pred pätnástimi rokmi Frank Reiss, autor námetu nedávno uvedeného filmu Toman.
Ten film o pozoruhodnej postave komunistického šéfa rozviedky Zdeňka Tomana však rozpráva len o troch rokoch jeho života. Čo bolo predtým a čo bolo potom? A prečo Frank Reiss Tomanove pamäti nespísal?
„Toman kedysi pomohol môjmu nadriadenému zachrániť desaťtisíce Židov a ja som dostal v roku 1976 za úlohu pomôcť jemu. Hľadal som jeho syna, ktorého si ako rukojemníka vzala československá komunistická Štátna bezpečnosť. Začali sme sa s Tomanom pravidelne stretávať v Los Angeles a nahrávať jeho spomienky. Lenže keď som mu po mesiacoch práce predložil prvú verziu jeho memoárov, vôbec sa mu nepáčili. Nepáčilo sa mu, čo mi sám rozprával o svojej komunistickej minulosti. Budoval si imidž bohatého kapitalistu, antikomunistu, sionistu a mecenáša a pochopil, že prvá tretina jeho života kreslí úplne iný portrét. Pohrozil mi dokonca žalobou, ak by som jeho biografiu zverejnil.“
Zdeněk Toman zomrel v roku 1997, Frank Reiss ho prežil a rozpráva jeho príbeh.
Vráťme sa na začiatok. Roky Tomanovho dospievania, prvé roky jeho dospelého života a niekoľko tvrdých rán je dôležitých pre pochopenie toho, kde sa v ňom neskôr vzala tá tvrdosť a bezcitnosť, ktoré sme videli na filmovom plátne.
Oplakávaný zaživa
Narodil sa v roku 1909 ako Zoltán Goldberger v chudobnej a početnej rodine v Sobranciach na východe Slovenska. Prišiel na svet ako šieste dieťa ortodoxných Židov a traja súrodenci ešte nasledovali. Vynikal bystrosťou nielen medzi svojimi bratmi, ale prevyšoval i všetkých spolužiakov. Otec ho od útleho detstva vodil do synagógy a prial si, aby sa stal rabínom.
Zoltána však výklad Tóry nezaujal, naopak, na strednej škole v Užhorode ho očaril ateizmus. Jeho duchovným vodcom sa stal zapálený komunista – učiteľ Janos Arpad.
Potom odišiel študovať na Právnickú fakultu Univerzity Karlovej do Prahy a začal sa angažovať v komunistickej strane. Dospel k záveru, že jeho komunistické presvedčenie je nezlučiteľné s jeho židovskými koreňmi, preto sa zriekol viery a tradícií predkov a zmenil si svoje meno na neutrálne Zdeněk Toman.
Rodičom o svojej konverzii zo židovstva ku komunistickému ateizmu napísal a jeho ortodoxný otec mu presne podľa židovských zákonov a tr...
Zostáva vám 85% na dočítanie.