Svojou rozhodnosťou dopomohol k tomu, že počas 2. svetovej vojny sa takzvaná bitka o Veľkú Britániu stala prvým neúspechom nemeckého diktátora Adolfa Hitlera. Jeden z najvýznamnejších politikov 20. storočia sa narodil ako Winston Leonard Spencer-Churchill 30. novembra 1874 v Blenheim Palace v mestečku Woodstock v grófstve Oxfordshire. Otec ho nasmeroval na vojenskú kariéru, ale Winston Churchill sa na prestížnu vojenskú akadémiu dostal až na tretí pokus. To nebránilo jeho ďalším úspechom, školu skončil ako 20. v poradí (zo 130 kadetov). Slúžil na Kube a v Indii, svoje zážitky pretavil do niekoľkých kníh. V roku 1899 armádu opustil.
Ako syn politika sa aj on zamýšľal uchytiť v tejto oblasti. V roku 1899 sa však napriek uznávaným verejným prejavom do parlamentu nedostal. Pozornosť verejnosti zaujal odvážnym kúskom v Afrike, kde pôsobil v roku 1899 ako vojnový korešpondent. Dostal sa do zajatia, unikol z neho a prekonal 500 kilometrov vlakom naprieč krajinou, aby sa dostal na územie kontrolované Britmi. Stal sa národným hrdinom, vyslúžil si vyznamenanie britskej kráľovnej Viktórie a miesto v dolnej snemovni britského parlamentu. Počas prvých troch dekád 20. storočia zastával významné posty v liberálnych i konzervatívnych vládach Veľkej Británie. Po vstupe krajiny do druhej svetovej vojny sa v roku 1939 stal prvým lordom admirality. Od mája nasledujúceho roka (ako 66-ročný) pôsobil do roku 1945 vo funkcii premiéra a zároveň bol aj ministrom obrany. Druhýkrát sa stal premiérom Veľkej Británie v roku 1951, keď mal 77 rokov a tento post zastával do roku 1955.
Bol vynikajúcim a duchaplným rečníkom. Známym sa stal jeho uštipačný humor a bonmoty. Napríklad slová „sľubujem vám iba krv, pot a slzy" sú známe z jeho prejavu v máji 1940 pri menovaní za premiéra. Názory na to, či je autorom odpovede na slová dámy, ktorá sa vyjadrila „ak by ste boli mojím manželom, dala by som vám jed do kávy", sa rôznia. Údajnou Churchillovou bleskovou odpoveďou bolo "ak by ste boli mojou manželkou, vypil by som ju". Sám Churchill sa považoval aj za spisovateľa. Jeho prvými knihami v čase, keď bol vojnovým dopisovateľom, boli The Story of the Malakand Field Force (1898) a The River War (1899). Zaoberal sa aj politickými a vojenskými dejinami, v ktorých hrali Briti hlavnú úlohu. Práve za tieto diela bol v roku 1953 ocenený Nobelovou cenou za literatúru. Po odchode do dôchodku napísal A History of the English-speaking Peoples (4 diely, 1956-1958).
Veľká trojka na konferencii na Jalte vo februári 1945. Zľava Winston Churchill, americký prezident F. D. Roosevelt a sovietsky diktátor J. V. Stalin. Snímka: wikimedia.org
Zomrel vo veku 91 rokov 24. januára 1965 v Londýne. Po štátnom pohrebe jeho ostatky previezli podľa jeho priania na cintorín v Bladone, neďaleko miesta, kde sa narodil.