Slávny štvorstranový dokument je zároveň považovaný za predobraz ostatných demokratických konštitúcií sveta. Americká ústava má sedem článkov a 27 dodatkov a aj po 230 rokoch zostáva základným zákonom, ovplyvňujúcim verejný i súkromný život v USA.
Listinu podpísalo po štyroch mesiacoch vzrušených debát na záverečnom zasadaní ústavodarného konventu celkovo 39 z 55 prítomných delegátov, medzi ktorými nechýbali neskorší americkí prezidenti George Washington, John Adams, Thomas Jefferson a ďalší „otcovia zakladatelia“.
Tí do ústavy zakotvili celý systém kontrolných väzieb a poistiek, ktoré vzájomne vyvážili vplyv jednotlivých mocenských centier a inštitúcií. Ratifikačný proces v jednotlivých štátoch únie zavŕšil súhlas virgínskeho snemu 21. júna nasledujúceho roku a 30. apríla 1789 už na ústavu prisahal historicky prvý americký prezident George Washington.
Dôležité opatrenie obsahoval šiesty článok, ktorý nadradil novú ústavu nad všetky ostatné zákony krajiny. Pre ďalší vývoj a rozširovanie listiny bol potom kľúčový piaty článok, ktorý ustanovil možnosť prijatia takzvaných dodatkov, doplnkov pôvodného textu, ktorých doteraz prijali 27. Obsahujú napríklad záruky slobody náboženstva, prejavu, zhromažďovania a ochrany súkromia a majetku, právo nosiť zbraň či zákaz mučenia.
Trinásty dodatok ústavy, prijatý 18. decembra 1865, znamenal slobodu pre milióny černošských otrokov poľnohospodárskeho juhu, 19. dodatok z roku 1920 dal ženám volebné právo. Jediným prijatým a neskôr úplne zrušeným dodatkom v histórii bol „prohibičný“ s číslom 18, zakazujúci v rokoch 1919 až 1933 výrobu, dovoz a konzumáciu alkoholických nápojov.