Podobne ako Mozarta ho označovali za „zázračné dieťa“ a podobne ako Mozart odišiel z tohto sveta v mladom veku. Jeden z najvýznamnejších nemeckých romantických hudobných skladateľov, vynikajúci klavirista a dirigent Felix Mendelssohn-Bartholdy mal iba 38 rokov, keď 4. novembra 1847 po sérii infarktov zomrel.
Jeho smrť nebola len dôsledkom podlomeného zdravia, ktoré ho trápilo niekoľko rokov, ale aj prepracovanosti a stresov. Hlboko ním otriasla najmä smrť jeho milovanej sestry Fanny, takisto skvelej klaviristky a komponistky. Keď sa v máji 1847 o jej náhlom skone dozvedel, psychicky zrútil a stiahol sa do ústrania.
Felix Mendelssohn-Bartholdy po sebe zanechal nielen zarmútenú rodinu (od marca 1837 žil v šťastnom manželstve a mal päť detí) a množstvo obdivovateľov svojho umenia, ale aj rozsiahle dielo.
Komponoval od svojich deviatich rokov a okrem hudby bol vzdelaný aj v umení (sám veľmi dobre maľoval), literatúre, jazykoch i vo filozofii. Hovoril po anglicky, taliansky a latinsky, zaujímal sa o klasickú literatúru a nebyť jeho, možno by do zabudnutia upadli takí hudobní velikáni ako Johann Sebastian Bach a Georg Friedrich Händel. Práve Mendelssohn-Bartholdy totiž významne prispel k opätovnému „objaveniu“ ich diela.
V Lipsku, kde v tom čase pôsobil, založil v roku 1843 aj prvú hudobnú vysokú školu v Nemecku a do konca života bol jej rektorom. Conservatorium der Musik sa zakrátko zaradila medzi najrenomovanejšie inštitúcie svojho druhu v Európe a pod názvom Hudobná a divadelná vysoká škola Felixa Mendelssohna-Bartholdyho v Lipsku funguje dodnes.
Najvýraznejšiu stopu v dejinách ale zanechal ako skladateľ a jeho diela sa dodnes tešia priazni milovníkov hudby. Medzi najhranejšie patrí Husľový koncert e-mol, Talianska symfónia, Škótska symfónia, no predovšetkým jeho Svadobný pochod.
Skomponoval ho v lete 1826, keď mal iba sedemnásť rokov, ako súčasť ouvertúry k hre Williama Shakespeara Sen noci svätojánskej a premiéru mal vo februári nasledujúceho roku v Štetíne. Traduje sa, že k oltáru ako prví kráčali pri jeho tónoch v júni 1847 snúbenci Dorothy Carewová a Tom Daniel v anglickom Tivertone.
Takpovediac víťaznú púť po svadobných obradoch ale nastúpil tento opus až vyše desať rokov po skladateľovej smrti. Britská kráľovná Viktória, ktorá bola veľkou obdivovateľkou Mendelssohna-Bartholdyho, vydávala v januári 1858 najstaršiu dcéru. A pri jej sobáši chcela počuť práve Svadobný pochod svojho obľúbeného skladateľa. Kráľovská svadba tak spopularizovala dielo, ktoré bolo pôvodne scénickou hudbou, a stala sa z neho jedna z celosvetovo najhranejších skladieb.